Aj tento rok sme sa pustili do kosenia a hrabania močiara na lokalite Rúbanice v Mníchovej Lehote. Hoci sa nás tentoraz zišiel nižší počet účastníkov, vďaka nasadeniu dobrovoľníkov z o.z. KOZA Trenčín sa nám podarilo celú plánovanú prácu opäť úspešne zvládnuť. Všetkým pomocníkom patrí veľká vďaka!
Lokalita Rúbanice je vyhlásená ako Územie európskeho významu (ÚEV). Ide o unikátne slatinné rašelinisko, ktoré je domovom viacerých vzácnych a chránených druhov. Svoj biotop tu má napríklad drobučký a ohrozený slimáčik pimprlík močiarny (Vertigo angustior), ktorý má svoje čestné miesto aj na tričkách o.z. KOZA (nájdete ho celkom vpravo dole). Lokalita je mimoriadne cenná aj z botanického hľadiska – ide o významné nálezisko vzácnej sitiny slatinnej (Juncus subnodulosus).
Prečo je vlastne potrebné močiar kosiť a biomasu odnášať?
-
Zabránenie eutrofizácii (prehnojeniu):
Mokraďové rastliny prispôsobené tomuto prostrediu vyhľadávajú pôdy chudobné na živiny. Ak by sme pokosenú hmotu nechali na mieste, jej rozkladom by sa do pôdy uvoľnili živiny (dusík a fosfor). To by podporilo bujnenie agresívnych, vysokých druhov (napr. pálky alebo trstiny), ktoré by vzácnu sitinu slatinnú aj mikrobiotop pimprlíka rýchlo potlačili.
-
Svetlo a priestor pre cenné druhy:
Pimprlík močiarny aj nižšie sprievodné rastliny potrebujú dostatok svetla pri povrchu pôdy. Vrstva odumretej biomasy (tzv. starina) by vytvorila nepriepustný kryt, cez ktorý by jedince mladých vzácnych rastlín nepreklíčili a slimáčiky by stratili vhodné podmienky pre život.
-
Prevencia zarastania drevinami:
Pravidelným kosením bránime tomu, aby močiar prirodzeným vývojom (sukcesiou) zarástol náletovými drevinami (vŕby, jelše) a postupne zanikol.
Prečo sa pokosená biomasa nedá použiť ako seno?
Pokosená hmota z močiara nie je vhodná ako krmivo pre hospodárske zvieratá:
-
Nízka výživová hodnota: Mokraďové trávy, ostrice a sitiny obsahujú vysoký podiel kremíka a tvrdej vlákniny, sú pre zvieratá ťažko stráviteľné a bez nutričnej hodnoty.
-
Vysoká vlhkosť a riziko plesní: Biomasa pochádza z podmáčaného terénu a priamo v močiari sa presúša len veľmi ťažko. Z dôvodu neustáleho kontaktu s vlhkosťou rýchlo začína zaparovať a plesnivieť, čím sa stáva pre zvieratá nepoužiteľnou až toxickou.
Pokosenú hmotu sme preto z lokality ručne vynosili a bezpečne uložili mimo citlivého biotopu, čím sme Rúbaniciam zabezpečili ideálne podmienky na ďalšiu sezónu.