Ten náš však neprepadáva lode ani sa neskrýva na osamelých ostrovoch. Ten náš sa volá rieka Vlára. A prečo pirát? Riečnym pirátstvom sa totiž nazýva jav, kedy sa vodný tok prereže cez nejaký bočný chrbát alebo aj hlavný hrebeň pohoria. A presne to spravila pred mnohými rokmi aj Vlára. Spätnou eróziou prerezala hlavný hrebeň Bielych Karpát a ukradla časť vody (a povodia) rieke Olšava na náprotivnej, moravskej časti pohoria. Vďaka tomu, že rieka Vlára dosiaľ nie je spútaná žiadnymi hrádzami či pevným opevnením koryta, jej „zlodejské“ chúťky pretrvali až dodnes. Dodnes si pri svojej voľnej a ničím nespútanej tvorbe koryta sem-tam ukradne kus brehu, aby ho následne uložila vo forme rozsiahlej štrkovej lavice niekde v nižšej časti svojho povodia. Aj počas posledných povodní sa jej podarilo vytvoriť novú, 5 m vysokú, hlinenú stenu a my veríme, že časom sa stane domovom vtáčích rodiniek, ktoré práve hlinité kolmé brehy potrebujú k tvorbe svojich hniezd – brehule, rybáriky, včeláriky.

M.Ďurček