Prečo je v logu chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty tajuplná orchidea? Aký je to druh? Pokúsime sa odpovedať na tieto otázky, stručne hneď v úvode a podrobnejšie v článku. Orchidea sa nazýva hmyzovník Holubyho. Ide o významný druh z čeľade vstavačovité, ktorý má v Bielych Karpatoch centrum výskytu v Európe.

Hmyzovník Holubyho, vedecky Ophrys holoserica subsp. holubyana (András.) Dostál resp. Ophrys holubyana András. je špecifický poddruh, ktorý vznikol kedysi dávno krížením dvoch druhov hmyzovníka na našom území. Skrížili sa hmyzovník čmeľovitý (Ophrys holoserica) a hmyzovník rožkatý (Ophrys scolopax), druhy pôvodné v Stredomorí. Dnes sa na Slovensku vyskytuje iba jeden z rodičov, hmyzovník čmeľovitý a to veľmi vzácne v Malých Karpatoch. Hmyzovník Holubyho na Slovensku rastie v Malých a Bielych Karpatoch, Tríbeči, Strážovských vrchoch, na Považí a v Turci. V Českej republike sa vyskytuje iba v oblasti Bílých Karpat. Rastie aj v Maďarsku a Dalmácii. Názov odkazuje na slovenského botanika Jozefa Ľudovíta Holubyho, ktorý v 19. storočí pôsobil ako farár v Zemianskom Podhradí a skúmal flóru Bošáckej doliny a Bielych Karpát.

Ako vyzerá a kde rastie

Hmyzovník Holubyho je trváca bylina, 10 – 40 cm vysoká, dolné listy tvoria ružicu, sú kopijovité, až 10 cm dlhé. Horné listy sú menšie, objímavé. Na priamej byli sa nachádza riedke súkvetie, máva 1 – 8 kvetov, výnimočne aj viac ako 10. Jednotlivé kvety sú pomerne veľké, s podlhovastým, vypuklým, často trojlaločným pyskom s dvoma hrbolčekmi, niekedy až rožkami. Pysk je zamatovo hnedý so svetlou kresbou v strede, na spodnom okraji má prívesok, ktorý smeruje dopredu. Okvetné lístky sú spravidla ružové. Keďže ide o hybridný druh, kvety môžu byť tvarovo i farebne veľmi premenlivé. Kvitne od mája do júna. Rastie na výslnných lúkach, trávnatých a krovinatých stráňach, v lesných lemoch, prevažne na vápnitých pôdach nížin a pahorkatín. Je heliofytom, teda rastie na nezatienených stanovištiach. Na slovenskej strane Bielych Karpát ide často o penovcové biotopy – nie podmáčané prameniská, ale suchšie penovcové kopy s nízkou vegetáciou tráv, bylín a machorastov. Aj hmyzovník Holubyho, podobne ako iné terrestrické orchidey, rastie len na lokalitách, kde sa darí aj jeho podzemnej partnerke – špecifickej mikroskopickej hube. Rastlina s mimoriadne drobnými semenami (sú veľké len asi tisícinu milimetra) je na podzemnú sieť hubových vlákien celkom odkázaná pri klíčení aj v prvých rokoch svojho života. Využíva ju na získavanie vlahy aj živín a tento vzťah pokračuje aj  po vytvorení zelených listových ružíc.

Tajomstvo opelenia

Nesmierne zaujímavý až bizarný spôsob získania hmyzieho opeľovača je príznačný pre celý rod hmyzovník. Kvety hmyzovníkov nemajú nektár, nevoňajú, vyzerajú akoby na kvete sedel nejaký živočích z ríše hmyzu – včela, čmeliak, mucha. Preto tento rastlinný rod dostal slovenský názov hmyzovník a druhové názvy včelovitý, čmeľovitý, muchovitý.

Nápadnej zhody určitého hmyzu so sfarbením, tvarom a ochlpením kvetného pysku u hmyzovníkov si všimol už Karl Linné, neskôr aj Charles Darwin, tajomstvo opelenia však objasnil až po roku 1960 švédsky entomológ Bertil Kullenberg.

Pysk kvetu hmyzovníka doslova napodobňuje samičku niektorého druhu hmyzu. Rastlina vábi opeľovača aj pachovými látkami, ktoré pripomínajú hmyzie hormóny feromóny. Hmyzovník Holubyho opeľujú samotárske včely rodu stepnica (Eucera). Samčeky stepnice sa liahnu skôr ako samičky. V čase nedostatku samičiek samčeky nalietavajú na kvety hmyzovníkov a pokúšajú sa s nimi spáriť. Pri tzv. pseudokopulačných pohyboch sa na telo samčeka nalepia peľnice s peľom rastliny, ktoré hmyz prenesie na inú rastlinu a sprostredkuje opelenie. Kvet funguje ako akási sexuálna atrapa a jeho lákadlá ho robia dokonca atraktívnejším ako je samička. Paradoxom je, že veľmi málo kvetov býva opelených, stane sa, že u naplno rozkvitnutého hmyzovníka sa nevyvinie ani jedna oplodnená tobolka, čo značne obmedzuje možnosť pohlavného rozmnožovania tohto druhu.

Zložité vzťahy

Lokality hmyzovníka Holubyho sú roztrúsené po celej chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, populácie na nich však majú často iba niekoľko jedincov. V niektorých rokoch sa rastlina neobjaví vôbec, prežíva nepriaznivé obdobie vo forme podzemnej hľuzy bez vytvorenia nadzemných orgánov. Pre kvitnutie v danom roku je kľúčový rok predtým. Ak bola predošlá vegetačná sezóna nepriaznivá, napr. príliš suchá, vytvorí sa v podzemných orgánoch menej zásobných látok a rastlina kvitne menej alebo vôbec.

Ďalšou zvláštnosťou hmyzovníka Holubyho je tvorba nových listov už na jeseň, čo patrí k typickým znakom mediteránnych druhov orchideí. Listová ružica začne rásť v jeseni, prečká zimu, na jar začne pozvoľna odumierať, niekedy zanikne ešte skôr, než zo zásobnej hľuzy vykvitne nová rastlina. Kvitnutie trvá krátko, potom nadzemná časť rastliny rýchlo odumiera, v letných mesiacoch už nie je po nej ani stopy.

Napriek nápadnému kvetu sa hmyzovník Holubyho počas kvitnutia hľadá veľmi ťažko. Často sa stane, že stojíte priamo na mieste, kde sa istotne vyskytuje, ste tam presne v čase kvitnutia a nevidíte ho. Treba sa skloniť, obzerať plochu zo všetkých strán a uhlov, dokonca aj pokľaknúť a vtedy ho zbadáte. A čudujete sa, ako je to možné, že ste si ho hneď nevšimli. Výborne sa hľadá v januári. Keď je zima bez snehu, zelené ružice hmyzovníkov sa v nízkej šedivej vegetácii vynímajú a dajú sa ľahko nájsť. Ak však prídu holomrazy, ružice môžu namrznúť a rastliny potom nekvitnú.

V prírode dochádza aj ku kríženiu druhu s hmyzovníkom muchovitým. Kríženec Ophrys holubyana x Ophrys insectifera je na Slovensku známy z Turca a niekedy sa označuje ako Ophrys x slavica.

Ohrozenie a ochrana

Hmyzovník Holubyho patrí ku kriticky ohrozeným taxónom na Slovensku i v Českej republike. Je chránený zákonom i medzinárodnou zmluvou CITES.

Známe lokality výskytu v Bielych Karpatoch majú zaručenú aj územnú ochranu v rámci maloplošných chránených území, ktoré Správa CHKO pravidelne kosí. Pre hmyzovník je nevyhnutné, aby rastlinný kryt bol slabo zapojený, medzernatý, bez nahromadenej stariny,  preto je dôležité lokality výskytu udržiavať, aby nezarastali.

Katarína Rajcová