Maloplošné chránené územia (MCHÚ) v pôsobnosti CHKO Biele Karpaty
(NPR – národná prírodná rezervácia, PR – prírodná rezervácia, NPP – národná prírodná pamiatka, PP – prírodná pamiatka)
OKRES PÚCHOV
MCHÚ na území CHKO Biele Karpaty:
PR Lednické bradlo
(14,28 ha, 415-500 m n. m., Lednica, okres Púchov, 1969)
Selektívnou eróziou ostro modelované bradlo so zrúcaninou hradu, tvoriace kulisu obce, je severovýchodným ukončením pásma odolných vápencových bradiel, vypreparovaných z menej odolných treťohorných usadenín. Na skalné biotopy je viazaná xerotermná flóra s klinčekom včasným (Dianthus praecox) a deviatimi druhmi orchideí – kruštíkov, prilboviek, vstavačov i vemenníka zelenkastého (Platanthera chlorantha). Zo vzácnej fauny bol v rezervácii zaznamenaný endemický ulitník ciha karpatská (Clausilia dubia carpathica), jašterica múrová (Podarcis muralis), slepúch lámavý (Anguis fragilis) i užovka hladká (Coronella austriaca). Bradlo je hniezdiskom sokola myšiara (Falco tinnunculus).
PP Lednické skalky
(2,71 ha, 450-530 m n. m., Lednica, okres Púchov, 1993)
Extenzívne využívané pasienky na menšom bradle nad obcou s bohatým výskytom vstavačovitých. Rastie tu napríklad vstavač vojenský (Orchis militaris), vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha), kruštík rožkatý (Epipactis muelleri) a k. drobnolistý (E. microphylla). Medzi vzácnejšie živočíchy na lokalite patrí jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis).
MCHÚ mimo územia CHKO Biele Karpaty: –
OKRES ILAVA
MCHÚ na území CHKO Biele Karpaty:
PR Červenokamenské bradlo
(47,52 ha, 400-707 m n. m., Červený Kameň, okres Ilava, 1959)
Geomorfologicky výrazné bradlá nad obcou sú pokračovaním Vršatských bradiel. Na tvrdých druhohorných krinoidových vápencoch, obsahujúcich vzácne fosílie, amonity, sa vyvinula pestrá mozaika skalných, lesných i pasienkových spoločenstiev. V nich sú zastúpené viaceré teplomilné i karpatské prvky fauny a flóry. Početné sú lesné druhy orchideí, ďalej mednička brvitá (Melica ciliata), oman mečolistý (Inula ensifolia) a iné. Žijú tu kriticky ohrozené motýle jasone – j. chochlačkový (Parnassius mnemosyne) i j. červenooký (P. apollo), z plazov jašterica múrová (Podarcis muralis). K vzácnym hniezdičom v území patrí skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe) a sluka lesná (Scolopax rusticola).
Prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Vršatské bradlá.
PR Drieňová
(25,12 ha, 445-595 m n. m., Krivoklát, okres Ilava, 1997)
Krajinná dominanta nad obcou predstavuje výrazné zalesnené bradlo so starými dubovými bučinami. Vyskytuje sa tu sedem druhov orchideí, napríklad koralica trojklanná (Corallorhiza trifida). Okrem vzácnych druhov bezstavovcov v rezervácii nachádzajú dobré životné podmienky užovky – u. stromová (Zamenis longisssimus) a u. hladká (Coronella austriaca), malé šelmy – kuna lesná (Martes martes) a jazvec lesný (Meles meles). Staré stromy poskytujú domov dutinovým hniezdičom, napríklad ďatľovi bielochrbtému (Dendrocopos leucotos) a muchárikovi bielokrkému (Ficedula albicollis).
Prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Krivoklátske bradlá.
PR Nebrová
(53,30 ha, 490-588 m n. m., Červený Kameň, okres Ilava, 1993)
Lúčne územie s bohatými populáciami vstavačovitých leží v Červenokamenskej doline pod osadou Zápechová, tesne pri hranici s Českou republikou. Spomedzi 14. druhov orchideí možno spomenúť prilbovku dlholistú (Cephalanthera longifolia), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), bohatú populáciu tu má aj mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) a kosatec trávolistý (Iris graminea). Tovarský potok pretekajúci územím umožňuje existenciu viacerých druhov bezstavovcov, vrátane raka riečneho (Astacus astacus). V rezervácii pravidelne hniezdi vodnár potočný (Cinclus cinclus) a potravu si tu hľadá bocian čierny (Ciconia nigra). Žijú tu tiež ohrozené druhy motýľov, napríklad modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), m. krvavcový (M. teleius), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), perlovec dvojradový (Brenthis hecatae) a iné.
Prírodná rezervácia je súčasťou rovnomenného ÚEV.
PR Vršatské bradlá
(82,39 ha, 690-925 m n. m., Vršatské Podhradie, Červený Kameň, okres Ilava, 1970)
Územie predstavuje najhodnotnejší komplex vápencových útvarov hlavného hrebeňa Vršatských bradiel, formovaných eróziou a denudáciou do bizarných brál, vežičiek a suťovísk. Podložie tvoria druhohorné vápence bradlového pásma náchylné na krasovatenie. Skalnú kulisu nad obcou osídlila teplomilná i horská flóra a fauna. Jedinú lokalitu výskytu na Slovensku tu má všivec chochlatý (Pedicularis comosa). V rezervácii rastú aj viaceré druhy orchideí, astra alpínska (Aster alpinus) a pod. Životaschopné populácie tu majú jasone – j. červenooký (Parnassius apollo) i j. chochlačkový (P. mnemosyne). Na strmých skalách hniezdi sokol sťahovavý (Falco peregrinus), dutinové hniezdiče reprezentujú ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), bežný je tu fuzáč alpský (Rosalia alpina). V „pralesoch“ žije medveď hnedý (Ursus arctos). Územím vedie náučný chodník.
Prírodná rezervácia je súčasťou rovnomenného ÚEV.
PR Vršatské hradné bralo
(12,05 ha, 685-740 m n. m., Vršatské Podhradie, okres Ilava, 1970)
Rezervácia je súčasťou Vršatských bradiel nad obcou. Scenériu oblasti umocňujú zrúcaniny stredovekého hradu v nadmorskej výške 805 m a jaskyňa pod hradom. Skalné zrázy osídľuje špecifická flóra, napríklad astra alpínska (Aster alpinus) a iskerník veľhorský (Ranunculus oreophilus). Zo živočíchov v rezervácii žije napríklad očkáň skaliskový (Lasiommata petropolitana) a jašterica múrová (Podarcis muralis). Územím vedie náučný chodník.
Prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Vršatské bradlá.
PP Babiná
(23,66 ha, 293-415 m n. m., Bohunice, okres Ilava, 2002)
Krovinami zarastajúci pasienok a opustený lom nad obcou s výskytom vzácnych teplomilných rastlín a živočíchov. Z bezstavovcov sa na lokalite vyskytuje napríklad komôrkár čierny (Atypus piceus) a spriadač egrešový (Rhyparia purpurata). Dobré podmienky tu nachádzajú i vtáky, hniezdi tu penica popolavá (Sylvia currucca) a ďalšie spevavce. Napriek pokračujúcej degradácii územia v dôsledku sekundárnej sukcesie tu rastie viacero druhov chránených orchideí, napríklad kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens) a k. širokolistý (E. helleborine), ako aj pomerne vzácna papraď vratička mesiačikovitá (Botrichium lunaria).
PP Biely vrch
(4,41 ha, 750-787 m n. m., Vršatské Podhradie, okres Ilava, 1990)
Najrozsiahlejšie čučoriedkové vresovisko v Bielych Karpatoch, ležiace nad obcou na hrebeni Bieleho vrchu (819 m n. m.). Rastie tu viacero druhov orchideí a chránený plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum). Okrem bežnej fauny sa tu vyskytujú i tieto chránené druhy: jariabok hôrny (Bonasia bonasia), kunka žltobruchá (Bombina variegata), slepúch lámavý (Anguis fragilis) a pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius).
PP Brezovská dolina
(2,47 ha, 446-495 m n. m., Červený Kameň, okres Ilava, 1989)
Lúka so zosuvmi a penovcovými močiarmi v Červenokamenskej doline s desiatkou druhov orchideí – možno z nich spomenúť vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavač vojenský (Orchis militaris), hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana) či kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens). K vzácnej faune lokality patrí pimprlík mokraďový (Vertigo angustior), kunka žltobruchá (Bombina variegata), rosnička zelená (Hyla arborea), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka hladká (Coronella austriaca) či celoeurópsky významný druh kutavky Psen ater.
Prírodná pamiatka je súčasťou rovnomenného ÚEV.
PP Dračia studňa
(7,58 ha, 415-590 m n. m., Bolešov, Krivoklát, okres Ilava, 1993)
Lokalita s vodopádom v Bolešovskej doline je ukážkou špecifického mikroreliéfu na bielokarpatskom flyši s mokraďovými rastlinnými a živočíšnymi spoločenstvami. Z cennej flóry sa tu vyskytuje napríklad vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha) a kruštík rožkatý (Epipactis muelleri). Faunu reprezentuje napríklad salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), kunka žltobruchá (Bombina bombina) a skokan hnedý (Rana temporaria). Zistené tu boli aj fosílne kvartérne mäkkýše.
PP Krivoklátska tiesňava
(9,70 ha, 383-468 m n. m., Krivoklát, okres Ilava, 1989)
Bradlo v krinoidových vápencoch prerezané Krivoklátskym potokom, nachádzajúce sa priamo v obci, je ojedinelým geomorfologickým javom v Bielych Karpatoch. Na skalné biotopy je viazaná špecifická flóra a fauna s viac ako desiatkou druhov orchideí, medzi ktorými nachádzame aj kruštíky – k. úzkopyský (Epipactis leptochila) a k. drobnolistý (E. microphylla). Ďalej tu rastie vzácny taričník skalný (Aurinia saxatilis) a iné. Z bezstavovcov na lokalite žije jasoň červenooký (Parnassius apollo), vretienka ľadencová (Zygaena angelicae), pavúky Dipoena braccata, Theridion nigrovariegatum, Pardosa proxima, Lepthyphantes collinus. Zo stavovcov sa tu vyskytuje vodnár potočný (Cinclus cinclus).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Krivoklátske bradlá.
PP Krivoklátske lúky
(4,33 ha, 440-509 m n. m., Krivoklát, okres Ilava, 1993)
Pestré lúčne spoločenstvá povyše obce s výskytom 17-tich druhov orchideí. Početnú populáciu tu má päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora), hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana) a ďalšie vstavače. Na lokalite boli zaznamenané viaceré vzácne bezstavovce, napríklad termofilný mravec Formica exsecta, dážďovka Aporrectodea jassyensis, nový druh pavúka Metopobactrus prominulus a z naturovskej fauny napríklad užovka stromová (Zamenis longissimus).
Prírodná pamiatka je totožná s rovnomenným ÚEV.
PP Skalice
(1,40 ha, 388-415 m n. m., Mikušovce, okres Ilava, 1969)
Chránený stratigrafický profil s mangánovou šošovkou pri obci. Na zarastajúcom pasienku sa nachádzajú teplomilné druhy flóry – ruža stolistá (Rosa centifolia), päť druhov orchideí atď. Zo živočíchov sa na lokalite vyskytuje chránená užovka hladká (Coronella austriaca), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), skokan hnedý (Rana temporaria) a iné.
PP Strošovský močiar
(0,77 ha, 826-838 m n. m., Červený Kameň, okres Ilava, 1989)
Zazemnené jazierko, ktoré vzniklo po zosuve hornín magurského flyšu v Červenokamenskej doline pod vrchom Kobylináč (911 m n. m.). Lokalita predstavuje vzácny zvyšok mokrade s vŕbou sliezskou (Salix valesiaca) a papradníkom močiarnym (Thelypteris palustris). Ojedinele sa tu vyskytuje aj horský mach Polytrichum commune.
OKRES TRENČÍN
MCHÚ na území CHKO Biele Karpaty:
PR Debšín
(9,61 ha, 570-635 m n. m., Horná Súča, okres Trenčín, 1984)
Lesné zosuvné pramenisko v Hornosúčanskej doline, s hojným výskytom prasličky obrovskej (Equisetum telmateia), je príkladom soliflukcie na bielokarpatskom flyši. Ojedinele sa tu vyskytuje aj vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis). Dubiny so smrekovcom opadavým (Larix decidua) a javorom horským (Acer pseudoplatanus) poskytujú vhodné prostredie dutinovým hniezdičom, ako je tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos) a muchárik bielokrký (Ficedula albicollis).
PR Hornozávrská mokraď
(1,50 ha, 440-488 m n. m., Horná Súča, okres Trenčín, 1983)
Mokraď pri osade Horná Závrská v Hornosúčanskej doline s dominantnou trsťou je cenná pre výskyt baričky močiarnej (Triglochin palustre), ale aj viacerých chránených druhov orchideí. Početný je tu kruštík močiarny (Epipactis palustris) a vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis). Vzácne druhy fauny tu reprezentujú hrabavky Anoplius caviventris a A. tenuicornis, rosnička zelená (Hyla arborea), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), užovka obyčajná (Natrix natrix) a iné.
PR Jachtár
(31,67 ha, 335 – 600 m n. m., Drietoma, okres Trenčín, 1997)
Na strmých bralnatých hrebeňoch a svahoch Drietomských žľabov sa vyvinuli svetlomilné dubiny a bučiny s teplomilnými druhmi húb (napr. hríb horký – Boletus radicans), flóry i fauny. Staré stromy poskytujú životné prostredie pre vzácne druhy hmyzu a vtákov. Žijú tu napríklad sieťokrídlovec Symphrobius klapaleki, hrabavka Dipogon monticolum, z dutinových hniezdičov muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), holub plúžik (Columba oenas) a ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos). Z ďalších stavovcov sa v rezervácii vyskytuje užovka stromová (Zamenis longissimus), pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius), plch sivý (Glis glis) i netopiere. Medzi deviatimi druhmi lesných orchideí, hlavne prilboviek, vstavačov a kruštíkov, je i vzácna modruška pošvatá (Limodorum abortivum).
PR Krasín
(26,01 ha, 320-516 m n. m., Dolná Súča, okres Trenčín, 1971)
Geomorfologicky pôsobivé vápencové bradlo Krasína (516 m n. m.) nad obcou, s nepatrným torzom hradu, je typické prítomnosťou pestrej mozaiky xerotermných biotopov a výskytom mnohých vzácnych, hlavne teplomilných druhov flóry i fauny. Len na tejto lokalite v rámci Bielych Karpát rastie lúčovka veľkokvetá (Orlaya grandiflora). V rezervácii sa vyskytuje deväť druhov orchideí, početné sú hlavne vstavače – v. purpurový (Orchis purpurea), v. bledý (O. pallens) a v. vojenský (O. militaris), z lesných druhov napríklad prilbovky – p. dlholistá (Cephalanthera longifolia) a p. biela (C. damasonium). Zo vzácnej fauny tu nachádza vhodné životné podmienky jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), užovka hladká (Coronella austriaca), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a jež východoeurópsky (Erinaceus concolor). Sporadickým hniezdičom je výr skalný (Bubo bubo).
Prírodná rezervácia je súčasťou rovnomenného ÚEV.
PP Drietomica
(15,72 ha, 248-394 m n. m., Drietoma, okres Trenčín, 1997)
Zachovalý úsek podhorského toku medzi Drietomou a štátnou hranicou s Českou republikou. Samotný tok je cenný hlavne pre zachovalé živočíšne spoločenstvá viazané na vodné prostredie. Vyskytuje sa tu napríklad rak riečny (Astacus astacus) a z rýb hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio). Na staršie chránené brehové porasty je viazaný naturovský chrobák pižmovec hnedý (Osmoderma eremita). V kolmých brehoch hniezdi rybárik riečny (Alcedo atthis). Z cicavcov tu žije kuna skalná (Martes foina).
PP Kurinov vrch
(1,29 ha, 440-462 m n. m., Adamovské Kochanovce, okres Trenčín, 1990)
Lesná lúčka s malou mokraďou nad obcou. Rastie tu drobná chránená papraď, hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum), hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana) a ďalších sedem druhov orchideí. Zo vzácnych bezstavovcov bol na lokalite zistený križiak dvojfarebný (Araneus marmoreus), bystruška kožovitá (Carabus coriaceus), perlovec dvojradový (Brenthis hecate) a iné. Zo stavovcov kunka žltobruchá (Bombina variegata), skokan hnedý (Rana temporaria), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) i pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius).
PP Petrová
(2,91 ha, 405-476 m n. m., Chocholná – Velčice, okres Trenčín, 1993)
Neveľký fragment pôvodných kyslých bučín v Chocholanskej doline s výskytom bežných lesných druhov vstavačovitých, napríklad prilbovky dlholistej (Cephalanthera longifolia), kruštíka drobnolistého (Epipactis microphylla) a k. rožkatého (E. muelleri). Zo živočíchov tu boli zaznamenané dva druhy užoviek – u. stromová (Zamenis longissimus) a u. hladká (Coronella austriaca), z obojživelníkov salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a rosnička zelená (Hyla arborea).
PP Podsalašie
(14,80 ha, 395-498 m n. m., Horná Súča, okres Trenčín, 1997)
Geomorfológiu tejto lokality pri osade Dúbrava ovplyvnila erózna činnosť drobnej vlásočnice i erózne procesy v čase odlesnenia. Okrem vzácnych i bežných druhov húb tu rastie aj niekoľko druhov orchideí, možno spomenúť prilbovku dlholistú (Cephalanthera longifolia), kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla) a k. rožkatý (E. muelleri), ako aj vstavač bledý (Orchis pallens) a vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha). Z fauny sa na lokalite vyskytuje napríklad rosnička zelená (Hyla arborea), užovka hladká (Coronella austriaca) a u. stromová (Zamenis longissimus).
PP Rajkovec
(0,94 ha, 357-390 m n. m., Horné Srnie, okres Trenčín, 1992)
Malá lesná lúčka nad obcou pri osade Rajkovec s výskytom viacerých druhov orchideí. Rastie tu napríklad päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), vstavač bledý (Orchis pallens), vstavačovec Fuchsov Soóov (Dactylorhiza fuchsii subsp. sooiana) i v. májový (D. majalis). K vzácnym druhom živočíchov na lokalite patrí slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka stromová (Zamenis longissimus) a plch sivý (Glis glis).
PP Včelíny
(1,29 ha, 440-493 m n. m., Horná Súča, okres Trenčín, 1990)
Oligotrofné travinné spoločenstvá na odvápnených pieskovcoch Chabovej nad obcou v osade Horná Závrská. Vyskytuje sa tu osem druhov orchideí. Bohatá je najmä populácia vstavačovca bazového (Dactylorhiza sambucina). Vhodné podmienky na lokalite nachádzajú pavúky i hmyz – z blanokrídlovcov napríklad hrabavky, piliarky, včely. Početne sú zastúpené bežné aj vzácne druhy motýľov, napríklad ohniváčik veľký (Lycaena dispar), perlovec dvojradový (Brenthis hecate) a p. krvavcový (Brenthis ino).
MCHÚ mimo CHKO Biele Karpaty:
PR Bindárka
(8,98 ha, 332 – 455 m n. m., Soblahov, okres Trenčín, 1983)
Zachovalé aluviálne lúky a močiare pri potoku tečúcom z Bindárovej doliny nad obcou. Vyskytuje sa tu viacero vzácnych a reliktných druhov rastlín a živočíchov. Z flóry tu nachádza vhodné podmienky ostrica jačmeňovitá (Carex hordeistichos) i ľalia zlatohlavá (Lilium martagon). Z fauny sú to predovšetkým motýle, napríklad spriadač kostihojový (Euplagia quadripunctaria), bielopásavec topoľový (Limenitis populi) a iné.
PR Omšenská baba
(36,11 ha, 450 – 669 m n. m., Omšenie, okres Trenčín, 1967)
Výrazné karbonátové bradlo nad obcou vo výbežku Strážovských vrchov, s výskytom skalných a lesných spoločenstiev, ako aj mokradí na jeho úpätí. Rezervácia je typickou ukážkou inverzie rastlinných spoločenstiev. Vo vrcholovej časti rastú duby, nižšie sú vyvinuté bučiny. Na skalných biotopoch sa vyskytujú vzácne rastlinné druhy, ako poniklec prostredný (Pulsatilla subsalavica), klinček včasný pravý (Dianthus praecox subsp. praecox) či prvosienka holá (Primula auricula). V lesoch, krovinách i mokradiach rastú štyri druhy kruštíkov a hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana). Pramenisko pod „Babou“, s páperníkmi (Eriophorum spp.) a bielokvetom močiarnym (Parnassia palustris), obýva vzácny slimák, pimprlík bruškatý (Vertigo moullinsiana), z hmyzu tu žije napríklad početná sedlovka bronzová (Ephippiger ephippiger).
PR Ostrý vrch
(12,68 ha, 595-768 m n. m., Soblahov, okres Trenčín, 1993)
Rezerváciu tvoria západné svahy Ostrého vrchu (768 m n. m.), týčiaceho sa nad obcou. Predmetom ochrany sú prirodzené vrcholové bučiny s bukom lesným (Fagus sylvatica). Lesy poskytujú vhodné životné podmienky viacerým chráneným a ohrozeným druhom živočíchov viazaným na staré bučiny, napríklad fuzáčovi alpskému (Rosalia alpina), salamandre škvrnitej (Salamandra salamandra) a holubovi plúžikovi (Columba oenas).
PR Pod Homôľkou
(7,60 ha, 610-800 m n.m., Dolná Poruba, okres Trenčín, 1988)
Kosné, čiastočne podmáčané lúky severovýchodne od obce v závere Omšenskej doliny pod vrchom Homôľka (907 m n. m.). Významné sú hlavne pre bohatú populáciu žltohlavu najvyššieho (Trollius altissimus). Na lokalite sa vyskytujú aj zástupcovia z čeľade vstavačovitých, napríklad vstavač mužský (Orchis mascula), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina) a pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa), početný je tu aj mečík škridlicoviý (Gladiolus imbricatus). K vzácnym hniezdičom na lúkach patrí chrapkáč poľný (Crex crex).
Prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Baské.
PR Považský Inovec
(35,42 ha, 670 – 1042 m n. m., Selec, okres Trenčín, 1988)
Vrcholové porasty s viac ako storočnými bučinami na západných svahoch najvyššej kóty Považského Inovca predstavujú refúgium vzácnej a chránenej fauny. Staré bukové lesy s vtrúseným javorom horským (Acer pseudoplatanus), ktoré sa vyvinuli na kryštalických bridliciach, poskytujú výborné životné prostredie početným druhom bezstavovcov. K ohrozeným druhom patrí napríklad modranka karpatská (Bielzia coerulans) a fuzáč alpský (Rosalia alpina). Zo stavovcov tu žije jašterica múrová (Podarcis muralis), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), jariabok lesný (Bonasa bonasia), ako aj vrcholoví predátori – rys ostrovid (Lynx lynx) a medveď hnedý (Ursus arctos). Územie je významné i z hľadiska mykologického. Početné sú najmä drevokazné huby, napríklad vzácne koralovce.
PR Prepadlisko
(7,82 ha, 200 – 210 m n. m., Kostolná-Záriečie, Chocholná-Velčice, okres Trenčín, 1986)
Mŕtve rameno Váhu s fragmentmi slatinnej jelšiny, s viacerými prameňmi, menšími vodnými plochami a močiarmi pri obci. V pôvodných i umelo vyhĺbených depresiách sa vyvinuli vodné a močiarne bylinné aj živočíšne spoločenstvá. Zo zriedkavých druhov močiarnej flóry tu rastie odemka vodná (Catabrosa aquatica), kosatec žltý (Iris pseudacorus), ostrica metlinatá (Carex paniculata) a potočnica lekárska (Nasturtium officinale). Z chránených a ohrozených druhov fauny sa v rezervácii vyskytuje karas zlatistý (Carassius carassius), skokan štíhly (Rana dalmatina) i rosnička zelená (Hyla arborea). Vhodné podmienky tu majú aj viaceré druhy vážok a zriedkavo sa vyskytujúci kôrovec Synurella ambulans.
PR Trubárka
(7,40 ha, Trenčín, časť Kubrica, 467-577 m n. m., okres Trenčín, 1982)
Skalné bezlesie s dubom plstnatým (Qercus pubescens) nad Kubricou predstavuje refúgium pre viaceré xerotermné rastlinné a živočíšne druhy. Bohato je tu
zastúpený vzácny teplomilný hmyz (blanokrídlovce, dvojkrídlovce). V rezervácii rastie poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), herpetofaunu tu
reprezentuje jašterica múrová (Podarcis muralis), užovka stromová (Zamenis longissimus) i u. hladká (Coronella austriaca).
PR Zamarovské jamy
(6,48 ha, 209-216 m n. m., Skalka nad Váhom, Zamarovce, okres Trenčín, 1984)
Umelo vzniknuté malé vodné plochy v inundácii Váhu pod kótou Skalka (240 m n. m.) slúžia na výskum zazemňovacej sukcesie a reštitúcie viacerých druhov močiarnej a vodnej fauny i flóry, napríklad leknice žltej (Nuphar lutea) a lopatky dúhovej (Rhodeus amarus). Žijú tu aj pestré spoločenstvá vodných bezstavovcov, napríklad chrobákov a vážok.
PR Žihľavník
(130,18 ha, 450-955 m n. m., Dolná Poruba, Omšenie, okres Trenčín, 1967)
Rozsiahle krasové územie tiahnuce sa od juhozápadneho okraja masívu Žihľavník (952 m. n. m) nad obcou Omšenie až po vrchol Baské (955 m. n. m), s prirodzenými zmiešanými lesmi a horskou i teplomilnou flórou. Hrebeňový porast tvoria prirodzené jedľo-bučiny s tisom obyčajným (Taxus baccata). Na južných svahoch s teplomilnou a xerotermnou vegetáciou sa vyskytuje dub plstnatý (Quercus pubescens), ostrevka vápnomilná (Sesleria calcaria), ostrica nízka (Carex humilis), astra zlatovlasá (Aster linosyris), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) i ľan tenkolistý (Linum tenuifolium). Zástupcov vzácnej západokarpatskej horskej flóry reprezentuje prvosienka holá (Primula auricula), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica) či jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium). Z čeľade vstavačovitých sa tu vyskytuje päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), prilbovka biela (Cephalanthera damasonium) i p. červená (C. rubra). K najvýznamnejším druhom fauny v území patrí fuzáč alpský (Rosalia alpina), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), jastrab krahulec (Accipiter nisus) a medveď hnedý (Ursus arctos).
Prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Baské.
NPP Lánce
(3,03 ha, 405-412 m n. m., Omšenie, okres Trenčín,1987)
Lúky a kroviny na mŕtvej travertínovej terase pri úpätí masívu Baske v Strážovských vrchoch s bohatou populáciou orchideí. Medzi 14-timi druhmi je významný výskyt päťprstnice voňavej (Gymnadenia odoratissima), vstavača vojenského (Orchis militaris), kruštíka močiarneho (Epipactis palustris), hmyzovníka Holubyho (Ophrys holubyana) a h. muchovitého (Ophrys insectifera). Z chránenej a ohrozenej fauny tu žije bystruška Carabus problematicus, kunka žltobruchá (Bombina variegata), užovka hladká (Coronella austriaca) a cenná malakofauna.
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Baske.
PP Drietomské bradlo
(3,92 ha, 220-270 m n. m., Drietoma, okres Trenčín, 1965)
Územie na východnom okraji obce predstavuje jediné miesto v Západných Karpatoch, kde v súvislom profile vystupuje vrchný trias kysuckej série bradlového pásma vo fácii kremencov, pieskovcov a bridlíc (stratotypová lokalita). Na bývalých pasienkoch sa vyvinuli porasty xerotermných dúbrav, umožňujúce existenciu vzácnych druhov bezstavovcov. Vyskytuje sa tu napríklad hrabavka Evagetes siculus villicus a kutavka Solierella compedita. Zo stavovcov tu nachádzajú dobré podmienky plazy, napríklad jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) i užovka hladká (Coronella austriaca), spomedzi cicavcov pĺšik lieskový (Muscardinus avellnarius).
PP Malostankovské vresovisko
(2,87 ha, 292-320 m n. m., Malé Stankovce, okres Trenčín, 1987)
Degradované oligotrofné vresovisko medzi obcami Trenčianske Stankovce a Selec s bohatou populáciou ohrozeného vstavača obyčajného (Orchis morio). Zo vzácnejších chránených druhov húb tu rastie napríklad muchotrávka cisárska (Amanita caesarea).
PP Mitická slatina
(2,83 ha, 305-323 m n. m., Trenčianske Mitice, okres Trenčín, 1985)
Slatinné rašelinisko s dominantnou trsťou, porastmi ostríc, krovinami i menšími umelo vytvorenými vodnými plochami medzi obcami Trenčianske Mitice a Mníchova Lehota. Z obojživelníkov nachádzajú na lokalite vhodné podmienky napríklad kunka žltobruchá (Bombina variegata) a rosnička zelená (Hyla arborea). Z ďalších stavovcov tu žije myška drobná (Micromys minutus) i pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius).
PP Potok Machnáč
(8,88 ha, 220-308 m n. m., Bobot, Horňany, Motešice, okres Trenčín, 1983)
Zachovalý fragment podhorského až nížinného potoka od Motešíc po hranicu Trenčianskeho a Bánovského okresu, s dobre vyvinutými brehovými porastmi jelše lepkavej (Alnus glutinosa), vŕb – v. bielej (Salix alba) i v. krehkej (S. fragilis) a jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior). V neznečistenom úseku žije pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio). V kolmých brehoch hniezdi rybárik riečny (Alcedo atthis).
PP Selecké kamenné more
(4,83 ha, 565-688 m n. m., Selec, okres Trenčín, 1985)
Kremencové kamenné more situované západne od hlavného vrcholu Považského Inovca. Na kremencoch tu živorí riedka odumierajúca dubina, ktorej podrast tvorí vres obyčajný (Calluna vulgaris) a čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus). Extrémne stanovište s množstvom balvanov a mŕtvych stromov poskytuje vhodné podmienky viacerým druhom živočíchov, napríklad drevárovi fialovému (Xylocopa violacea), jašterici múrovej (Podarcis muralis) a užovke stromovej (Zamenis longissimus).
PP Selecký potok
(4,52 ha, 232-332 m n. m., Selec, Veľké Stankovce, okres Trenčín, 1984)
Horný úsek podhorského toku medzi obcami so zachovanými brehovými porastmi, tvorenými hlavne jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), vŕbou bielou (Salix alba), v. krehkou (S. fragilis) a jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior). Napriek zvýšenému znečisteniu vody tu žije rak riečny (Astacus astacus) a v pramenných vlásočniciach hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus).
PP Súčanka
(6,77 ha, 232-253 m n. m., Dolná Súča, Hrabovka, Skalka nad Váhom, okres Trenčín, 1983)
Časť podhorského potoka medzi Skalkou nad Váhom a Dolnou Súčou s pomerne zachovalým spoločenstvom rýb, ktoré trpí silným znečistením vody. Z chránených druhov vtákov tu hniezdi napríklad rybárik riečny (Alcedo atthis) a vodnár potočný (Cinclus cinclus). Z brehových porastov, výrazne poškodených veternou smršťou, boli odstránené nepôvodné euroamerické topole.
PP Svinica
(2,02 ha, 297-783 m n. m.,Veľká Hradná, Trenčianske Jastrabie, okres Trenčín, 1983)
Podhorský úsek potoka nad vodnou nádržou Svinica so zachovanými brehovými porastmi jaseňových jelšín, v ktorých je bohato zastúpená čremcha obyčajná (Padus avium). V hydrických spoločenstvách sa vyskytujú, okrem chráneného raka riečneho (Astacus astacus), aj ďalšie vzácne druhy bezstavovcov, napríklad podenka Nigrobaetis niger.
OKRES NOVÉ MESTO NAD VÁHOM
MCHÚ na území CHKO Biele Karpaty:
PR Veľká Javorina
(82,98 ha, 800-970 m n. m., Lubina, Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom, 1988)
Rezervácia zaberá vrchol a východné svahy najvyššieho vrchu hlavného hrebeňa Bielych Karpát – Veľkej Javoriny (970 m n. m.), vrátane Malej Javoriny (960 m n. m.) Zachovalé prirodzené javorové bučiny v najvyšších polohách tejto časti Bielych Karpát predstavujú významné refúgium mnohých vzácnych druhov fauny a flóry. K rastlinám vyskytujúcim sa jedine na tejto lokalite patrí mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina), početné populácie tu majú chochlačka dutá (Corydalis cava) a snežienka pravá (Galanthus nivalis). Z orchideí tu rastie vstavačovc škvrnitý (Dactylorhiza maculata) a v. Fuchsov (D. fuchsii). Vzácne bezstavovce reprezentuje modranka karpatská (Bielzia coerulans), pavúk Saloca kulczinskyi či chrobák Harpalus marginellus. Len tu v rámci Bielych Karpát žije jašterica živorodá (Zootoca vivipara). V starých porastoch hniezdi ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) i holub plúžik (Columba oenas).
PR Záhradská
(1,28 ha, 455-475 m n. m., Lubina, okres Nové Mesto nad Váhom, 1984)
Aluviálna lesná lúčka s penovcovým močiarom na Lubinských kopaniciach povyše osady Záhradská, s výskytom deviatich druhov vstavačovitých. Rastie tu napríklad bohatá populácia kruštíka močiarneho (Epipactis palustris). V močiari žijú dva druhy pimprlíkov z rodu Vertigo. V rezervácii nachádzajú dobré podmienky aj obojživelníky – mlok horský (Triturus alpestris) i kunka žltobruchá (Bombina variegata), z plazov užovka stromová (Zamenis longissimus). Stabilne tu žije jazvec lesný (Meles meles).
Prírodná rezervácia je súčasťou rovnomenného ÚEV.
PP Baricovie lúky
(1,62 ha, 342-382 m n. m., Moravské Lieskové, okres Nové Mesto nad Váhom, 1994)
Kvetnaté lúky nad osadou Šance s výskytom viacerých druhov orchideí. Rastie tu aj bohatá populácia kosatca trávolistého (Iris graminea) a vzácnej paprade, hadivky obyčajnej (Ophioglossum vulgatum). Z bezstavovcov je najvzácnejším druhom motýľ modráčik bahniskový (Maculinea teleius). Z chránených cicavcov tu bola zistená myška drobná (Micromys minutus) a pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius), z vtákov chrapkáč poľný (Crex crex). Na lokalite nachádzajú vhodné podmienky aj obojživelníky, napríklad ropucha bradavičnatá (Bufo bufo) a skokan hnedý (Rana temporaria).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Holubyho kopanice.
PP Bestinné
(1,29 ha, 350-368 m n. m., Nová Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, 1993)
Fragment kvetnatých lúk v Bošáckej doline s výskytom chráneného kosatca trávolistého (Iris graminea) a viacerých druhov orchideí – početná je päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) a pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa). Zo živočíchov bol na lokalite zaznamenaný vzácny chrobák Oxylaemus variolosus. K hniezdičom patrí chránený chrapkáč poľný (Crex crex).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Holubyho kopanice.
PP Blažejová
(2,16 ha, 394-440 m n. m., Nová Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, 1993)
Kvetnaté lúky v Bošáckej doline pri osade Španie s výskytom 12-tich druhov orchideí – napríklad prilboviek, vstavačov, kruštíkov a ďalších. Najvzácnejším z nich je hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana). Z naturovských druhov živočíchov boli na lokalite zaznamenané pimprlíky – p. bruškatý (Vertigo moulinsiana) i p. mokraďový (V. angustior), žijúce v menšom močiari s porastom páperníka úzkolistého (Eriophorum angustifolium) a kunka žltobruchá (Bombina bombina) Z vtákov tu hniezdi aj vzácny a chránený chrapkáč poľný (Crex crex).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Holubyho kopanice.
PP Borotová
(1,48 ha, 435-455 m n. m., Stará Turá, okres Nové Mesto nad Váhom, 1992)
Mezofilná lúka a prameniskové mokrade severne od osady Topolecká s bohatým výskytom vstavačovitých. Na lokalite rastie kruštík močiarny (Epipactis palustris), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) a v. bazový (D. sambucina). Z ďalších ohrozených druhov flóry je to hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) a vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia). Vzácnu faunu v území reprezentujú pimprlíky – p. bruškatý (Vertigo moulinsiana) i p. mokraďový (V. angustior), spriadač kostihojový (Euplagia quadripunctaria), modráčik bahniskový (Maculinea teleius) a kunka žltobruchá (Bombina bombina).
PP Cetuna
(0,28 ha, 390-400 m n. m., Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom, 1999)
Minimokraď pri osade Cetuna nad obcou bola vyhlásená na ochranu najpočetnejšej populácie päťprstnice hustokvetej (Gymnadenia densiflora) v regióne. Z ďalších druhov orchideí sa tu vyskytuje vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) a kruštík močiarny (Epipactis palustris). Na lokalite rastie aj vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia). Z naturovských druhov živočíchov tu žije pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana). Stavovce reprezentuje napríklad skokan hnedý (Rana temporaria) a myška drobná (Micromys minutus).
PP Grúň
(16,00 ha, 370-515 m n. m., Nová Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, 1992)
Pestrá mozaika kvetnatých lúk, lesíkov, zosuvov s prameniskami a slatinami s páperníkom v Bošáckej doline (osada Grúň), na ktorú sú viazané bohaté rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Spomedzi 16-tich druhov orchideí patrí k najvýznamnejším vstavač počerný (Orchis ustulata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) a hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana). Naturovské živočíchy reprezentuje žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone), perlovec dvojradový (Brenthis hecate), dva druhy pimprlíkov, užovka hladká (Coronella austriaca) a u. stromová (Zamenis longissimus). Tiež tu hniezdi chrapkáč poľný (Crex crex) a prepelica poľná (Coturnix coturnix).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Holubyho kopanice.
PP Kohútová
(4,51 ha, 540-595 m n. m., Moravské Lieskové, okres Nové Mesto nad Váhom, 1992)
Jednokosná orchideová lúka sa nachádza v lesoch nad Bzincami pod Javorinou. Z bohatého spektra orchideí tu rastie vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) i v. bazový (D. sambucina), vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa) a vstavač mužský (Orchis mascula). V mokradi tiež rastie vzácna ostrica jačmeňovitá (Carex hordeistichos). Zo vzácnejších živočíchov tu žijú motýle, napríklad perlovec dvojradový (Brenthis hecatae) a ohniváčík čiernočiary (Lycaena dispar). Z obojživelníkov bola na lokalite zaznamenaná kunka žltobruchá (Bombina variegata) a z plazov slepúch lámavý (Anguis fragilis).
PP Lopeníček
(0,25 ha, 352-368 m n. m., Nová Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, 2002)
Malá lúčka nad obcou patrí k jednej z najbohatších lokalít vstavača obyčajného (Orchis morio) v tejto časti Bielych Karpát. Predmetom ochrany sú aj chránené druhy živočíchov, žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), slepúch lámavý (Anguis fragilis), jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis), jež bledý (Erinaceus concolor) a iné.
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Holubyho kopanice.
PP Mravcové
(0,81 ha, 470-515 m n. m., Nová Bošáca, okres Nové Mesto nad Váhom, 2002)
Malá kvetnatá orchideová lúka s penovcovým močiarom leží nad osadou Mravcové v Bošáckej doline, takmer na hranici s Českou republikou. Na lokalite rastie až deväť druhov orchideí, napríklad vstavač bledý (Orchis pallens), v. mužský (O. mascula) a v. vojenský (O. militaris), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) a iné. Lokalita je biotopom pimprlíka bruškatého (Vertigo moulinsiana), kunky žltobruchej (Bombina variegata) i skokana štíhleho (Rana dalmatina). Z plazov sa tu vyskytuje slepúch lámavý (Anguis fragilis), z cicavcov napríklad myška drobná (Micromys minutus).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Holubyho kopanice.
MCHÚ mimo CHKO Biele Karpaty:
NPR Javorníček
(15,06 ha, 610-680, Hrádok, Lúka, Stará Lehota, okres Nové Mesto nad Váhom, 1982)
Neveľké územie zaberá skalnatý hrebeň Javorníčka v centrálnej časti pohoria Považský Inovec. Vyskytujú sa tu sutinové lipovo-javorové lesy a vápencové bralá, ktoré poskytujú vhodné prostredie rozmanitej faune i flóre, s horskými aj teplomilnými prvkami. K vzácnym rastlinným druhom patrí poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a modruška pošvatá (Limodorum abortivum). Na bočnom hrebeni (Válovňa) rastie najbohatšia populácia červenohlavu ihlancovitého (Anacamptis pyramidalis) v regióne. Teplomilný hmyz reprezentuje ohrozený askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius).
Národná prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Tematínske vrchy.
NPR Tematínska lesostep
(59,67 ha, 280 – 475 m n. m., Lúka, okres Nové Mesto nad Váhom, 1976)
V území, ležiacom medzi obcou a hradom Tematín, sú chránené zvyšky teplomilných dubín a extrémne xerotermné skalné bezlesie s množstvom teplomilných prvkov flóry i fauny. Ohrozenú flóru tu reprezentuje napríklad rumenica Visianiho (Onosma visianii), klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), sinokvet mäkký (Jurinea mollis), jasenec biely (Dictamnus albus) a mnoho iných. K najvzácnejším druhom živočíchov patrí sága stepná (Saga pedo), lelek lesný (Caprimulgus europaeus) a jašterica zelená (Lacerta viridis), ktorá má v rezervácii početnú populáciu. V súčasnosti sú postupne odstraňované umelé výsadby borovice čiernej (Pinus sylvestris) a jaseňa mannového (Fraxinus ornus), poškodzujúce pôvodné biotopy.
Národná prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Tematínske vrchy.
PR Beckovské Skalice
(29,54 ha, 190 – 310 m n. m., Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom, 2003)
Pestrá mozaika extenzívnych pasienkov, opustených lomov, škrapových polí, sprašových strží, starých sadov i úhorov južne od obce, na výbežkoch Považského Inovca. Horninovým podkladom prevažnej časti územia sú do značnej miery skrasovatené vápence, miestami s povrchovými škrapmi. Porast tvorí vegetácia suchých pasienkov s bohatým zastúpením orchideí – vzácny je tu hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana), početné populácie tu majú vstavač trojzubý (Orchis tridentata) a v. vojenský (O. militaris). Ďalej tu rastie ľan chlpatý (Linum hirsutum) a horec krížatý (Gentiana cruciata). V krasovej časti územia je hojný hlaváčik jarný (Adonis vernalis) i kavyľ Ivanov (Stipa joannis). Krovinový porast tvorí drieň, svíb a lieska, ojedinelými v rezervácii sú duby plstnaté (Quercus pubenscens) a ovocné stromy. Xerotermné územie je domovom ohrozenej fauny so vzácnymi druhmi, za zmienku stojí modráčik slovenský (Polyommatus slovacus), modráčik Rebelov (Maculinea rebeli), kutavka Ammoplanus pragensis, mravec Messor muticus a jašterica zelená (Lacerta viridis). Územím vedie náučný chodník.
PR Hájnica
(2,22 ha, 210-250 m n. m., Trenčianske Bohuslavice, okres Nové Mesto nad Váhom, 1967)
Bývalý pasienok nad obcou s bohatou populáciou hlaváčika jarného (Adonis vernalis), ktorý tu dosahuje severnú hranicu rozšírenia na Považí. Početné sú tu aj niektoré druhy orchideí a čerešňa krovitá (Cerasus fruticosa). Rezervácia je bohatá i na teplomilné druhy bezstavovcov z radov blanokrídlovcov i rovnokrídlovcov. K bežným druhom patrí napríklad modlivka zelená (Mantis regiliosa). Kvety hlaváčika jarného tu poškodzuje pomerne vzácny chrobák, liskavka Entomoscelis sacra.
PR Kňaží vrch
(150,94 ha, 340-639 m n. m., Lúka, Modrová, Stará Lehota, okres Nové Mesto nad Váhom, 1988)
V priestore medzi kótou Kňažieho vrchu (639 m n. m.) a obcami sa nachádzajú najzachovalejšie zvyšky teplomilných dubín s dubom plstnatým (Quercus pubescens) v Považskom Inovci. Tie spolu so skalným bezlesím umožňujú existenciu xerotermnej flóry a fauny. Na severných svahoch sa vyskytujú aj karpatské druhy. K vzácnym rastlinným zástupcom patrí klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), rumenica Visianiho (Onosma visianii), divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum) či lykovec voňavý (Daphne cneorum). Z kriticky ohrozených druhov teplomilného hmyzu, tu popri ságe stepnej (Saga pedo), žije i cikáda jaseňová (Cicada orni) a cikáda Lyristes = Tibicen plebejus. Dobré podmienky v území nachádza užovka stromová (Zamenis longissimus), štyri druhy jašteríc a z nepôvodných druhov živočíchov muflon lesný (Ovis musimon).
Prírodná rezervácia je súčasťou ÚEV Tematínske vrchy.
PR Kobela
(5,42 ha, 230 – 265 m n. m., Nové Mesto nad Váhom – časť Mnešice, okres Nové Mesto nad Váhom, 1988)
Xerotermný pasienok so škrapmi a bohatou populáciou vzácneho ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis). Z mnohých chránených a ohrozených druhov hmyzu majú v rezervácii početné zastúpenie blanokrídlovce, ale aj motýle, napríklad priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria).
Prírodná rezervácia je totožná s ÚEV Kobela.
PR Preliačina
(35,87 ha, 780 – 882 m n. m., Hôrka nad Váhom, Hrádok, okres Nové Mesto nad Váhom, 1988)
Územie v hrebeňovej časti Považského Inovca v závere Hôrčanskej doliny so zachovalou javorovou bučinou. Bralá a sutiny na amfibolitoch majú bohatý bylinný podrast s horskými druhmi flóry – rastie tu napríklad večernica snežná (Hesperis nivea), mesačnica trváca (Lunaria rediviva) a iné. Prostredie poskytuje optimálne podmienky mnohým chráneným a ohrozeným druhom živočíchov, z ktorých možno uviesť jaštericu múrovú (Podarcis muralis), jasoňa chochlačkového (Parnassius mnemosyne), fuzáča alpského (Rosalia alpina), modranku karpatskú (Bielzia coerulans) a ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos).
PR Sychrov
(0,48 ha, Beckov, 360-373 m n. m., okres Nové Mesto nad Váhom, 1984)
V minulosti zalesnený pasienok nad Beckovom dnes predstavuje umelo rozvoľnený okraj lesa v predhorí Považského Inovca. V xerotermnom trávnatom spoločenstve rastie bohatá populácia vzácneho hlaváčika jarného (Adonis vernalis). Pre jeho optimálny vývoj je potrebná ďalšia likvidácia drevín a kosenie územia. Vedie ním náučný chodník.
PR Švíbov
(3,42 ha, Nová Lehota, 380-457 m n. m., okres Nové Mesto nad Váhom, 1993)
Neveľké územie predstavuje zachovalý fragment kyslej dubiny na kremencovom podloží Považského Inovca juhovýchodne od obce. Rastie tu viacero druhov lesných orchideí, najpočetnejší je vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia). Vhodné životné podmienky v rezervácii nachádza vzácna užovka stromová (Zamenis longissimus).
PR Turecký vrch
(30,42 ha, 190 – 300 m n. m., Nové Mesto nad Váhom, Trenčianske Bohuslavice, okres Nové Mesto nad Váhom, 1984)
Nápadný karbonátový chrbát Tureckého vrchu (345 m n. m.) nad vážskym údolím v Beckovskej bráne predstavuje pestrú mozaiku xerotermných a krovinových spoločenstiev s antropogénne podmieneným bezlesím, s bohatým výskytom panónskych, pontických a mediteránnych druhov fauny i flóry. V teplomilnej dubine s dubom plstnatým (Quercus pubescens) rastie najbohatšia populácia jasenca bieleho (Dictamnus albus) v regióne. Bohaté sú tu populácie lesných druhov orchideí, napríklad vstavača purpurového (Orchis purpurea). Na „stepi“ sa darí kavyľu vláskovitému (Stipa capillata). Dobré podmienky v rezervácii nachádzajú mnohé vzácne druhy bezstavovcov, ako hrabavka Cryptocheilus notatusaffinis, zlatenka Chrysis trimaculata, z motýľov očkáň kostravový (Arethusana arethusa), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a vidlochovost ovocný (Iphiclides podalirius). Bežne sa tu vyskytuje modlivka zelená (Mantis religiosa) a roháč veľký (Lucanus cervus). Severnú hranicu svojho rozšírenia na Považí tu dosahuje jašterica zelená (Lacerta viridis).
PP Beckovské hradné bralo
(1,50 ha, 245 m n. m. vrátane hradu, Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom, 1963)
Riečnou činnosťou vypreparovaný skalný ostroh so stredovekým hradom tvorí neopakovateľnú kulisu Beckova. V území rastie špecifická skalná flóra, napríklad tarica skalná (Alyssum saxatile). Vhodné podmienky na hniezdenie tu nachádza dážďovník tmavý (Apus apus), výr skalný (Bubo bubo) a skaliar pestrý (Monticola saxatilis).
PP Brehové porasty Dubovej
(10,13 ha, 163 – 178 m n. m., Čachtice, Častkovce, Podolie, Pobedim, okres Nové Mesto nad Váhom)
Potok nížinného charakteru s relatívne zachovanými brehovými porastmi v Dudvážskej mokradi medzi Čachticami a Pobedimom. Je to významná ichtyologická lokalita s bohatými populáciami ohrozených rybích druhov, hrúza bieloplutvého (Gobio albipinnatus), lopatky dúhovej (Rhodeus amarus) a plosky pásavej (Alburnoides bipunctatus). Zistená tu bola i plotica lesklá (Rutilus ligus). Z významných bestavovcov tu majú jediné miesto výskytu v regióne strechatka Sialis morio a kutavka Alysson tricolor. Z vtákov v území hniezdi napríklad chránený rybárik riečny (Alcedo atthis).
PP Haluzická tiesňava
(3,50 ha, 225-265 m n. m., Haluzice, okres Nové Mesto nad Váhom, 1963)
Geomorfologicky cenný „kaňon“ pri obci, vytvorený eróziou Haluzického potoka v dolomitickom chrbte na východnom okraji Bošáckej doliny. Divoká tiesňava dlhá približne tisíc metrov, s mohutnými kolmými stenami vysokými až 50 m, je zaujímavým príkladom spätnej erózie potoka – epigenézy. Lokalita predstavuje útočisko pre viacerých zástupcov mäkkýšov, hmyzu, obojživelníkov aj vtákov. Prírodnú scenériu umocňujú ruiny románskeho kostolíka.
PP Mokvavý prameň
(2,09 ha, 355-385 m n. m., Nová Lehota, okres Nové Mesto nad Váhom, 1983)
Prameň a mokraď s trsťou obyčajnou (Phragmites communis), bezkolencom belasým (Molinia caerulea) a ostricovo-sitinovými porastami pri obci – kopanici Dastín. Ojedinelý mokraďový biotop v oblasti umožňuje existenciu niektorých vzácnejších živočíchov, napríklad rosničky zelenej (Hyla arborea), kunky žltobruchej (Bombina variegata), salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra) či strnádky trsťovej (Emberiza schoeniclus).
PP Obtočník Váhu
(1,39 ha, 178 m n. m., Hrádok, Hôrka nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom, 1983)
Ojedinelý geomorfologický útvar na strednom Považí vznikol činnosťou rieky Váh. Dokumentuje vývoj vážskeho údolia po pleistocénnom zaľadnení. Krovitý lem obtočníka predstavuje hniezdisko pre viaceré druhy spevavcov.
PP Pseudoterasa Váhu
(11,82 ha, 178-225 m n. m., Hôrka nad Váhom, Hrádok, okres Nové Mesto nad Váhom, 1983)
Terasa (3 km) ležiaca medzi obcami je výsledkom eróznej činnosti rieky Váh po skončení štvrtohorného zaľadnenia. Významný geomorfologický útvar dokumentuje vývoj vážskeho údolia. Predstavuje aj významné refúgium pre viaceré ohrozené druhy hmyzu a vtákov.
PP Skalka pri Beckove
(0,38 ha, 195 m n. m., Beckov, okres Nové Mesto nad Váhom, 1983)
Malý vápencový tvrdoš vypreparovaný z nivy Váhu tesne pri úpätí pohoria Považský Inovec. Z chránenej flóry tu rastie poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). ,,Ostrov” obklopený ornou pôdou hostí viacero druhov spevavcov i jaštericu múrovú (Lacerta muralis), útočisko tu nachádzajú aj líšky a zajace.
PP Šášnatá
(0,19 ha, 270-284 m n. m., Stará Turá, okres Nové Mesto nad Váhom, 1984)
Zachovalé mokrade a brehové porasty s dominantnou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) v nive drobnej vlásočnice pri meste, v centrálnej časti Myjavskej pahorkatiny. Biotopy majú v oblasti významnú ekostabilizačnú a krajinotvornú funkciu.
OKRES MYJAVA
MCHÚ na území CHKO Biele Karpaty:
PP Bučkova jama
(38,46 ha, 464-580 m n. m., Vrbovce, okres Myjava, 1996)
Zosuvné územie nad obcou s pestrou mozaikou kvetnatých lúk, lesíkov a mokradí. V jamách po zosuvoch a v úžľabinách sa nachádzajú bučiny. Popri množstve orchideí rastie na lúkach kedysi hojná ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum) i hadomor purpurový (Scorzonera purpurea). Počas slnečných dní tu lietajú vzácne a ohrozené druhy motýľov, ako žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous) a m. krvavcový (M. teleius).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Žalostiná.
PP Chvojnica
(2,24 ha, 298-580 m n. m., Chvojnica, Častkov, okres Myjava, územie zasahuje aj do okresu Senica, 1991)
Podhorský tok so zachovalými brehovými porastmi pri obci Chvojnica. Zo živočíchov sa tu vyskytuje rak riečny (Astacus astacus), kriváky – k. hrebenitý (Gammarus roesseli) aj k. potočný (G. fossarum) a mnoho druhov podeniek. Horný pramenný úsek, ležiaci v plytkej zníženine medzi dvomi vrcholmi Žalostinej je typický tým, že pri výveroch vody tu vznikajú uloženiny penovca a vytvárajú sa vápnité slatiny.
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Žalostiná.
PP Kožíkov vrch
(2,82 ha, 415-435 m n. m.,Vrbovce, okres Myjava, 1990)
Kvetnaté lúky pri obci s bohatým výskytom vstavačovitých. Z deviatich druhov možno spomenúť napríklad vstavač mužský (Orchis mascula), v. vojenský (O. militaris), v. obyčajný (O. morio) a vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha). Rastie tu i vzácny hadomor purpurový (Scorzonera purpurea). Chránené a ohrozené druhy živočíchov na lokalite reprezentuje ohniváčik čiernočiary (Lycaena dispar), perlovec dvojradový (Brenthis hecate), chrapkáč poľný (Crex crex) i prepelica poľná (Coturnix coturnix).
PP Malejov
(0,82 ha, 385-370 m n. m., Vrbovce, okres Myjava, 1990)
Vlhká lúka s priľahlou vlásočnicou pri osade Malejov umožňuje existenciu populácie vstavačovca strmolistého pravého (Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata) a vstavača počerného (Orchis ustulata). Z naturovských druhov fauny tu žije pimprlík mokraďový (Vertigo angustior) i kunka žltobruchá (Bombina variegata). V jelšine rastie vzácny hríbovník jelšový (Gyrodon lividus).
PP Šifflovské
(1,85 ha, 420 – 450 m n. m., Chvojnica, okres Myjava, 1994)
Neveľké územie predstavuje mozaiku penovcových, mokraďových a mezofilných až xerofilných spoločenstiev na zosuvoch Chvojnickej pahorkatiny. Ich existencia je podmienená zachovaním tradičných spôsobov obhospodarovania, predovšetkým kosenia. Rastie tu najbohatšia populácia vstavačovca strmolistého pravého (Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata) v CHKO Biele Karpaty. Žijú tu vzácne mäkkýše rodu Vertigo a viaceré druhy hmyzu, napríklad vážka ploská (Libellula depressa). Z obojživelníkov tu patrí k zriedkavým druhom mlok bodkovaný (Triturus vulgaris) i kunka žltobruchá (Bombina variegata).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Žalostiná.
PP Štefanová
(5,47 ha, 515-580 m n. m., Vrbovce, okres Myjava, 1990)
Kvetnaté lúky na zosuvoch pri osade Štefanová predstavujú zvyšok trávnatých spoločenstiev Žalostinej so 16-timi druhmi orchideí – prilboviek, vstavačov, vstavačovcov, kruštíkov a pod. Z ďalších druhov vzácnej flóry na lokalite rastie ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum), hadomor purpurový (Scorzonera purpurea) a iné. Z naturovských živočíchov tu žijú dva druhy modráčikov rodu Maculinea, vzácny je aj žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) a prepelica poľná (Coturnix coturnix).
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Žalostiná.
PP Žalostiná
(1,85 ha, 530-558 m n. m., Vrbovce, okres Myjava, 1994)
Zachovalé zosuvné pramenisko pri Vrbovciach s pestrou mozaikou lúk, sadov a zvyškov pôvodných lesov na malej ploche. Okrem množstva orchideí tu rastie vzácna papraď hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) i hadomor purpurový (Scorzonera purpurea). Z bezstavovcov na lokalite žije naturovský slimák pimprlík mokraďový (Vertigo angustior), ale aj chránené bystrušky Carabus ullrichii, Carabus scheidleri a iné.
Prírodná pamiatka je súčasťou ÚEV Žalostiná.
OKRES SKALICA
MCHÚ na území CHKO Biele Karpaty:
PR Šmatlavé uhlisko
(8,44 ha, 270-320 m n.m., Skalica, okres Skalica, 1996)
Zachované lesné porasty s výskytom orchideí a teplomilného hmyzu, ležiace východne od Skalice, tesne na hranici s ČR.
PP Raková
(8,60 ha, 354-384 m n.m., Chropov, okres Skalica, 1992)
Kvetnaté lúky s množstvom vstavačovitých, ľaliou cibuľkonosnou (Lilium bulbiferum) a ďalšími vzácnymi druhmi flóry nad obcou Chropov.