Územia európskeho významu.

Územia európskeho významu.

Na území samotnej CHKO Biele Karpaty bolo v I. etape navrhnutých jedenásť ÚEV, mimo CHKO sa nachádzajú tri ÚEV v okrese Nové Mesto nad Váhom a jedno v okrese Trenčín, do ktorého zasahuje ešte časť ÚEV Baske (SKUEV 0274) z okresu Bánovce nad Bebravou a ÚEV Strážovské vrchy (SKUEV0256).

 

Územia európskeho významu v CHKO Biele Karpaty

 

Brezovská dolina (SKUEV 0368): okres Ilava, k.ú. Červený Kameň, rozloha 2,48 ha, 446- 495 m n. m, MCHÚ: územie je totožné s PP Brezovská dolina

Vďaka vzniku zosuvov a penovca na svahovom pramenisku, ako aj odlesneniu, sa vytvorili v bočnej doline pri osade Trokanovec rozlohou neveľké biotopy európskeho významu: Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Penovcové prameniská (7220). Okrem početných vstavačovitých rastlín tu nachádzame aj viacero vzácnych druhov fauny, z ktorých tri patria medzi druhy európskeho významu: pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Územie s charakteristicky zvlneným reliéfom, typickým pre flyšové horniny, sa nachádza na juhovýchodne exponovanom svahu nad obcou v bočnej doline pri osade Trokanovec. Vďaka vzniku zosuvov a penovca na svahovom pramenisku, ako aj odlesneniu, sa vytvorili rozmanité, aj keď rozlohou neveľké biotopy. Cieľom ochrany je zachovanie penovcového prameniska s výskytom viacerých druhov orchideí, možno spomenúť hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana), päťprstnicu hustokvetú (Gymnadenia densiflora) či kruštík močiarny (Epipactis palustris). Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápenatom podloží tiež hostia početné druhy vstavačov, napríklad vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavač vojenský (Orchis militaris) a kruštík tmavočervený (Epipactis atrorubens). Rastie tu aj vzácna podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa) a hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum). Z bohatej fauny patria k vzácnym druhom bezstavovcov pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana) a priadkovec trnkový (Eriogaster catax). Vo vlásočnici pretekajúcej okrajom územia žije hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) a v zavodnených depresiách kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Holubyho kopanice (SKUEV 0367): okres Nové Mesto nad Váhom, k.ú. Bošáca, Dolné Bzince, Horné Bzince, Hrubá Strana, Lubina, Moravské Lieskové, Nová Bošáca, Zemianske Podhradie, rozloha 3928,72 ha, 347- 925 m n. m., MCHÚ: PR Veľká Javorina, PP Baricovie lúky, PP Bestinné, PP Blažejová, PP Grúň, PP Kohútová, PP Lopeníček, PP Mravcové

Územie predstavuje typickú bielokarpatskú krajinu s kopanicami a pestrou mozaikou biotopov – mnohé z nich sú európskeho významu: Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Penovcové prameniská (7220), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží – dôležité stanovištia vstavačovitých (6210). Je prirodzené, že na týchto biotopoch nachádzame aj viacero druhov európskeho významu, predovšetkým živočíchov. K najvýznamnejším patrí pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana) i mokraďový (V. angustior), hnedáčik osikový (Hypodryas maturna), modráčik krvavcový (Maculinea teleius) i bahniskový (M. nausithous) a žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone). K vzácnym hniezdičom tu patrí napríklad výrik lesný (Otus scops) a bocian čierny (Ciconia nigra). Okrem nesmierneho bohatstva orchideí, ktorých bohaté populácie nachádzame predovšetkým v jednotlivých MCHÚ, sa vďaka tradičným formám hospodárenia na kopaniciach zachovali aj viaceré druhy vzácnych poľných burín a množstvo starých ovocných odrôd, hlavne jabloní a hrušiek.

Najrozsiahlejšie bielokarpatské územie NATURA 2000 sa rozprestiera od masívu Veľkej Javoriny až po masív Veľkého Lopeníka, pričom na juhovýchode zbieha k Bošáci a Moravskému Lieskovému. Z geologického hľadiska je súčasťou flyšového pásma s pieskovcami a ílovcami. Oblasť predstavuje typickú bielokarpatskú krajinu s kopanicami a pestrou mozaikou biotopov s výskytom fauny aj flóry európskeho významu. Na pravidelne kosených lúkach a mokradiach sa nachádzajú stabilné populácie orchideí, ktorými sú bielokarpatské lúky vychýrené. Možno z nich spomenúť vstavačovec Fuchsov Soóov (Dactylorhiza fuchsii subsp. sooana), vstavač obyčajný (Orchis morio), v. počerný (O. ustulata) a v. vojenský (O. militaris), vemenníček zelený (Coeloglossum viride), hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana) a ďalšie. Zo vzácnych lúčnych bylín tu rastie kosatec trávolistý (Iris graminea), horec krížatý (Gentiana cruciata), ľan žltý (Linum flavum) a mečík strechovitý (Gladiolus imbricatus). Na menších políčkach do dnešných dní prežili už takmer neznáme druhy burín, ktoré sú v Európe na pokraji vyhynutia, napríklad kúkoľ poľný (Agrostemma githago), iskerník roľný (Ranunculus arvensis), hlaváčik letný (Adonis aestivalis). V lesoch rastú viaceré druhy kruštíkov i vzácna modruška pošvatá (Limodorum abortivum). V starých sadoch dožíva mnoho ovocných odrôd hrušiek, jabloní i jarabina oskorušová (Sorbus domestica). Na lesné biotopy sú viazané početné horské druhy fauny, ako  fuzáč alpský (Rosalia alpina), mlok horský (Triturus alpestris), výrik lesný (Otus scops) a  bocian čierny (Ciconia nigra). K vzácnym hniezdičom tu patrí aj prepelica poľná (Coturnix coturnix) a chrapkáč poľný (Crex crex). Lúky, pasienky aj sady poskytujú dobré podmienky blanokrídlovcom a motýľom, z ktorých sú najvzácnejšie tieto: hnedáčik osikový (Hypodryas maturna), modráčik krvavcový (Maculinea teleius) i m. bahniskový (M. nausithous) a žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone). V machovej vrstve penovcových prameňov žijú pimprlíky – p. bruškatý (Vertigo moulinsiana) a p. mokraďový (V. angustior). V oblasti  sa nachádza jedna z najdlhších pseudokrasových jaskýň, Landrovská jaskyňa.

 

Krasín (SKUEV 0375): okres Trenčín, k.ú. Dolná Súča, rozloha 63,94 ha, 320 – 570 m n. m., MCHÚ: PR Krasín

Na krajinársky pôsobivom, čiastočne odlesnenom bradle nad Dolnou Súčou, sa aj s prispením človeka v minulých storočiach vyvinuli tieto biotopy európskeho významu: Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110). Okrem niektorých motýľov, napríklad priadkovca trnkového (Eriogaster catax) a ohniváčika veľkého (Lycaena dispar), obývajú jaskynné priestory v masíve Krasína aj ďalšie druhy európskeho významu – netopiere, napríklad netopier obyčajný (Myotis myotis) a  veľkouchý (M. bechsteini).

Na krajinársky pôsobivom, čiastočne odlesnenom bradle nad Dolnou Súčou, sa aj s prispením človeka v minulých storočiach vyvinula mozaika biotopov na karbonátovom podloží. Masív Krasína, ktorý je súčasťou bradlového pásma, bol vypreparovaný z okolitých mäkších flyšových hornín eróznou činnosťou. Pevné druhohorné krinoidové a slienité vápence obsahujú vzácne  fosílie hlavonožcov. Holé skaly a sutiny hostia spoločenstvá skalnej stepi s kostravami – k. valeskou (Festuca valesiaca) a k. tvrdou (F. pallens), ďalej rozchodníkmi (Sedum spp.), dušovkou alpínskou (Acinos alpinus) a ziabrom úzkolistým (Dalanum angustifolium). Na sutinách Krasína sa nachádza najpočetnejšia populácia lúčovky veľkokvetej (Orlaya grandiflora) v regióne. Okrem motýľov, priadkovca trnkového (Eriogaster catax) a ohniváčika veľkého (Lycaena dispar), bol na lokalite prvýkrát na Slovensku nájdený dvojkrídlovec Trupaena stellata. Medzi bohato zastúpenými chrobákmi bol zistený aj vzácny lajniak skarabeusovitý (Sisyphus schaefferi). Lesné spoločenstvá, pokrývajúce väčšiu časť územia, sú tvorené bučinami,  jedľovými lesmi a teplomilnými dúbravami s drieňom obyčajným (Cornus mas) a dubom plstnatým (Quercus pubescens), v ktorých rastie chránený vstavač purpurový (Orchis purpurea). Jaskynné útvary masívu obývajú netopiere – n. obyčajný (Myotis myotis) a n. veľkouchý (M. bechsteini).

 

Krivoklátske bradlá (SKUEV 0373): okres Ilava, k.ú. Krivoklát, Sedmerovec, rozloha 64,76 ha, 383-595 m n. m., MCHÚ: PR Drieňová, PP Krivoklátska tiesňava

Územie zahŕňa bradlo prerezané Krivoklátskym potokom, ako aj zalesnené bradlo Drieňová. Z tohto dôvodu tu nachádzame pestré biotopoy európskeho významu: Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110). Druhy európskeho významu tu reprezentujú hlavne motýle –  priadkovec trnkový (Eriogaster catax) či ohniváčik veľký (Lycaena dispar), žije tu aj jasoň červenooký (Parnassius apollo).

Územie zahŕňa bradlo prerezané Krivoklátskym potokom – Krivoklátsku tiesňavu, ako aj zalesnené bradlo Drieňová. Z tohto dôvodu sa tu  nachádzajú pestré biotopy. Na skalné spoločenstvá je viazaná špecifická flóra s typickou taricou skalnou (Aurinia saxatilis) i fauna,  reprezentovaná hlavne motýľmi. Významnými druhmi sú najmä priadkovec trnkový (Eriogaster catax), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a jasoň červenooký (Parnassius apollo) – jeden z dôležitých indikátorov skalných spoločenstiev v počiatočných štádiách sukcesie. V území sú cenné aj lesné biotopy zastúpené teplomilnými dúbravami, dubovo-bukovými lesmi s prímesou lipy, javora, drieňa, ako aj vápnomilnými bučinami. Z lesných druhov orchideí tu rastú kruštíky – k. úzkopyský (Epipactis leptochila) a k. drobnolistý (E. microphylla), prilbovka biela (Cephalanthera damasonium) či koralica trojklanná (Corallorhiza trifida). Vhodné životné podmienky tu nachádza aj vzácna fauna, napríklad užovka stromová (Zamenis longisssimus), fuzáč alpský (Rosalia alpina) i viaceré dutinové hniezdiče, napríklad muchárik bielokrký (Ficedula albicollis).

 

Krivoklátske lúky (SKUEV 0372): okres Ilava, k.ú. Krivoklát,  rozloha 4,33 ha, 440-509 m n. m., MCHÚ: územie je totožné s PP Krivoklátske lúky

Druhovo bohaté orchideové lúky zahŕňajú tieto biotopy európskeho významu: Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230),           Penovcové prameniská (7220). Z druhov európskeho významu tu žijú spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria),               ohniváčik veľký (Lycaena dispar), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a    kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Cieľom ochrany neveľkého územia nad obcou je zachovanie druhovo bohatých orchideových lúk a penovcového prameniska. Časť lokality je silne podmáčaná, penovce sú vo vystupujúcich častiach zasa extrémne suché. Z tohto dôvodu sa tu nachádza veľa suchomilných aj močiarnych druhov flóry tesne vedľa seba. Na lúkach tvorí početné populácie päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora), hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana) i pavstavač hlavatý (Trausteinera globosa). Z ďalších chránených bylín na lokalite rastie kosatec trávolistý (Iris graminea) a orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris). Z fauny európskeho významu sa v území vyskytujú hlavne motýle, spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a priadkovec trnkový (Eriogaster catax). Medzi naturovské druhy fauny patrí aj mravec Coptoformica exsecta, kunka žltobruchá (Bombina variegata) či užovka stromová (Zamenis longissimus) a viacero druhov spevavcov.

 

Lukovský vrch (SKUEV 0377): okres Trenčín, k.ú. Adamovské Kochanovce, Chocholná-Velčice, Melčice, Zemianske Lieskové, rozloha 215,14 ha, 351 – 732 m n. m., MCHÚ: –

Prevažne zalesnené územie je bohaté na výskyt lesných vstavačovitých, ktoré rastú vo viacerých biotopoch európskeho významu: Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0),   Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150). Druhy európskeho významu reprezentujú predovšetkým chrobáky viazané na staré buky –           fúzač alpský (Rosalia alpina) a duby – roháč obyčajný (Lucanus cervus).

Rozsiahle zalesnené územie leží prevažne v Melčickom katastri. Cieľom ochrany je zachovanie druhovo bohatých teplomilných drieňových dubín a bučín s výskytom chránených lesných orchideí, z ktorých sú najvýznamnejšie vtáčia prilba dlholistá (Cephalanthera longifolia), vstavač bledý (Orchis pallens) i v. purpurový (O. purpurata), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) a modruška pošvatá (Limodorum abortivum). Spomedzi vzácnych druhov bezstavovcov sa tu vyskytujú motýle – jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), strakáč brezový (Endromis versicolora), bielopásovec topoľový (Limenitis populi), z blanokrídlovcov napríklad murárka Allodynerus rossi. V starých stromoch sa vyvíjajú vzácne chrobáky, napríklad fuzáč alpský (Rosalia alpina) a roháč veľký (Lucanus cervus). Z vtákov je v lesoch okrem bežných druhov spevavcov častým hniezdičom ďateľ čierny (Dryocopus martius). Dobré existenčné podmienky v území, okrem lesnej zveri,  nachádzajú aj drobné zemné cicavce, plch sivý (Glis glis) a pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius) i niektoré druhy netopierov.

 

Nebrová (SKUEV 0378): okres Ilava, k.ú. Červený Kameň, rozloha 27,90 ha, 483 – 588 m n. m., MCHÚ: PR Nebrová

V území deklarovaný biotop európskeho významu Nížinné a podhorské kosné lúky (6510)  napovedá, že ide o významnú orchideovú lokalitu, ktorá poskytuje priaznivé životné podmienky aj viacerým druhom európskeho významu, predovšetkým ohniváčikovi veľkému (Lycaena dispar) a  modráčikovi krvavcovému (Maculinea teleius). Z vtákov tu hniezdi napríklad chrapkáč poľný (Crex crex) a vodnár potočný (Cinclus cinclus).

Prevažne lúčne územie situované v závere Červenokamenskej doliny tesne pod osadou Zápechová. Cieľom ochrany je zachovanie mezofilných a mokraďových lúk s výskytom vzácnych orchideí, vstavačovca bazového (Dactylorhiza sambucina) a v. májového (D. majalis), päťprstnice obyčajnej (Gymnadenia conopsea) a ďalších. Okrem bohatých populácií vstavačovitých (14 druhov) tu rastie napríklad kosatec trávolistý (Iris graminea) i mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus). Súčasťou územia je podmáčaná niva potoka, ktorú lemujú dobre vyvinuté brehové porasty s dominantnou jelšou sivou (Alnus incana). V jej koreňoch hniezdi vodnár potočný (Cinclus cinclus). V potoku žije okrem pstruha potočného (Salmo trutta morpha
fario
) aj hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus) a rak riečny (Astacus astacus). Zaujímavý je spoločný výskyt troch druhov chvostnatých obojživelníkov – salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra), mloka bodkovaného (Triturus vulgaris) a mloka horského (T. alpestris). V oblasti žijú vzácne druhy bezstavovcov, napríklad bystruška potočná (Carabus variolosus), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), modráčik krvavcový (Maculinea teleius) a m. bahniskový (M. nausithous) i perlovec dvojradový (Brenthis hecatae). Na lúkach hniezdi chrápkáč poľný (Crex crex). V území sa sporadicky vyskytuje aj medveď hnedý (Ursus arctos).

 

Vlára (SKUEV 0148): okres Trenčín, k.ú. Horné Srnie, rozloha 62,23 ha, 260 – 276 m n. m., MCHÚ: –

            Časť podhorskej riečky je chránená z dôvodu výskytu biotopu európskeho významu (Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. – 3270) a viacerých druhov európskeho významu, hlavne rýb. Z nich je najvýznamnejší pĺž zlatistý = pĺž vrchovský (Sabanejewia aurata = S. balcanica).

Rieka Vlára, pretekajúca flyšovým územím, sa vďaka spätnej erózii prerezala naprieč hlavným hrebeňom Bielych Karpát a v relatívne tvrdých pieskovcových horninách vyhĺbila hlbokú dolinu. Ťažiskom ochrany je podhorský tok so zachovanými hydrickými spoločenstvami s výskytom viacerých druhov rýb. Z nich je najvýznamnejší pĺž zlatistý-vrchovský (Sabanejewia balcanica), podstatne početnejší je hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio). Ďalšie vzácne a ohrozené živočíchy tu zastupujú bocian čierny (Ciconia nigra), netopier obyčajný (Myotis myotis) a vydra riečna (Lutra lutra). Z hmyzu viazaného na vodné prostredie si zaslúži pozornosť vážka klinovka čiernonohá (Onychogomphus forcipatus), na štrkové lavice viazaná vzácna hrabavka Anoplius concinus, koník Tetrix sabulosa, ako aj kutavka Mimumesa atratina, osídľujúca kolmé steny brehov. Celé údolie je významným regionálnym biokoridorom.

 

Vršatské bradlá (SKUEV 0376): okres Ilava, k.ú. Červený Kameň, Vršatské Podhradie, rozloha 283,93 ha, 523 – 925 m n. m., MCHÚ: PR Vršatské bradlá, PR Vršatské hradné bralo, PR Červenokamenské bradlo

Najvyššia časť bradlového pásma (523-925 m n.m.) umožnila existenciu týchto biotopov európskeho významu viazaných na karbonáty: Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy (91Q0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou (8210), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210), Dealpínske travinnobylinné porasty (6190), Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi (6110). Z druhov európskeho významu tu rastie popolavec dlholistý (Tephroseris longifolia subsp. moravica), živočíchy reprezentujú napríklad chrobáky – fuzáč alpský (Rosalia alpina), motýle – ohniváčik veľký (Lycaena dispar), obojživelníky – kunka žltobruchá (Bombina variegata) i cicavce – netopier obyčajný (Myotis myotis).

Územie spája do jedného celku tri súčasné prírodné rezervácie s pozoruhodnou geomorfologickou štruktúrou, ktorú tvoria vypreparované vápencové bralá. Okrem menších lúčnych spoločenstiev je cieľom ochrany prirodzený komplex lesov s vápnomilnými bučinami a spoločenstvami vysokých brál s reliktnými borinami a výskytom chránenej fauny a flóry. Najcennejším rastlinným šperkom z vrcholkov Vršatca je všivec chochlatý (Pedicularis comosa), ktorý tu má jedinú lokalitu na Slovensku, ďalej vzácna astra alpínska (Aster alpinus) či zvonček maličký (Campanula
cochleariifolia
). Na lúkach má najbohatšiu slovenskú populáciu kriticky ohrozený popolavec dlholistý moravský (Tephroseris longifolia subsp. moravica). Územie je významné i z hľadiska výskytu vzácnych bezstavovcov. Pomerne hojný je tu fuzáč alpský (Rosalia alpina), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) či jasoň červenooký (Parnassius apollo) a j. chochlačkový (P. mnemosyne). Vzácnu herpetofaunu reprezentuje užovka stromová (Zamenis longissimus) i kunka žltobruchá (Bombina variegata). Neprístupné jaskynné útvary obývajú netopiere – n. veľkouchý (Myotis bechsteini), n. obyčajný (M. myotis), n. brvitý (M. emarginatus) a iné. V ,,pralesoch” žijú aj vrcholoví predátori, rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos) a na bralách hniezdiaci sokol sťahovavý (Falco peregrinus).

 

Záhradská (SKUEV 0374): okres Nové Mesto nad Váhom, k.ú. Lubina, rozloha 9,32 ha, 442 – 513 m n. m., MCHÚ: PR Záhradská

Podmáčaná niva potoka zahŕňa tieto biotopy európskeho významu: Penovcové prameniská (7220), Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy (91E0), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230). Okrem vstavačovitých tu nachádzajú dobré existenčné podmienky aj viaceré druhy európskeho významu, predovšetkým dva druhy drobných ulitníkov, pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana) a pimprlík mokraďový (V. angustior).

Neveľké územie sa rozprestiera pod Veľkou Javorinou  (970 m n. m.), najvyšším vrchom Bielych Karpát. Na odlesnenej nive potoka, v minulosti využívanej ako lúka, sa nachádza viacero mokvavých prameňov. Predmetom ochrany je slatinný a penovcový močiar, a taktiež kvetnatá lúka s výskytom desiatok druhov orchideí – z nich možno spomenúť vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), kruštík drobnolistý (Epipactis microphylla) a k. rožkatý (E. muelleri), päťprstnicu obyčajnú (Gymnadenia conopsea), vstavač vojenský (Orchis militaris) a v. obyčajný (O. morio), vemenník zelenkastý (Platanthera chlorantha) a vstavač hlavatý (Traunsteinera globosa). Rastie tu i drobná papraď hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum). Územie poskytuje dobré existenčné podmienky viacerým vzácnym druhom živočíchov, žijú tu napríklad pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana) a p. mokraďový (V. angustior), mlok horský (Triturus alpestris), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), užovka stromová (Zamenis longissimus), myška drobná (Micromys minutus) či pĺšik lieskový (Micromys minutus) . Lúky a staré sady sú vhodným prostredím pre vtáky.

 

Žalostiná (SKUEV 0371): okres Myjava, k.ú. Chvojnica, Vrbovce, rozloha 225,93 ha, 373 – 625 m n. m., 373 – 625 m n. m., MCHÚ: PP Bučkova jama, PP Štefanová, PP Žalostiná

Na zosuvnom území s prameniskami, ktoré bolo pozmenené ľudskou činnosťou, nachádzame mozaiku lúk, sadov a zvyškov pôvodných lesov. Reprezentujú ju tieto biotopy európskeho významu:             Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Slatiny s vysokým obsahom báz (7230), Penovcové prameniská (7220), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210). Z druhov európskeho významu tu rastie kosienka karbincolistá (Serratula lycopifolia), živočíchy reprezentujú hlavne motýle, napríklad modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) a priadkovec trnkový (Eriogaster catax), obojživelníky kunka žltobruchá (Bombina variegata).

Rozsiahle územie zaberá masív Žalostinej (622 m n. m.) od osady Štefanová po Bučkovu jamu. Pôvodne mäkko modelované flyšové úbočia a chrbát masívu boli poznačené mohutnými zosuvmi, vďaka ktorým sa vytvorila pestrá mozaika biotopov. V jamách po zosuvoch a v úžľabinách sa vyskytujú bukové lesy. Sekundárne sa vytvorili rozsiahle lúčne porasty a pramenné močariská. Na zachovalých lúkach sa vyskytujú vzácne druhy vstavačovitých, ako hmyzovník Holubyho (Ophrys holubyana), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea) i p. horská (G. montana), vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata subsp. incarnata) a v. májový (D. majalis), kruštík močiarny (Epipactis palustris), ďalej kosatec trávolistý (Iris graminea), kedysi hojná, dnes silno ustupujúca ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum), hadomor purpurový (Scorzonea purpurea), čermeľ hrebenitý (Melapyrum cristatum) i vzácna tráva, plevnatec alpínsky (Danthonia alpina). Malá populácia kosienky karbincolistej (Serratula lycopifolia) sa nachádza na Slovensku jedine tu. Lúky predstavujú dôležitý biotop aj pre viaceré ohrozené druhy fauny. Z motýľov sú to modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), žltáčik zanoväťový (Colias myrmidone) a priadkovec trnkový (Eriogaster catax). Z okrajov lúk je známa veľká kutavka Argogorytes mystaceus. Dodnes tu prežili populácie prepelice poľnej (Coturnix coturnix) i chrapkáča poľného (Crex crex). K ďalším vzácnym druhom vtákov patrí sluka lesná (Scolopax rusticola), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a krutihlav obyčajný (Jynx torquila). Obojživelníky reprezentuje mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), kunka žltobruchá (Bombina variegata) i rosnička zelená (Hyla arborea). V machovej vrstve penovcových močiarov žije slimák pimprlík bruškatý (Vertigo moulinsiana).

 

Územia európskeho významu mimo CHKO Biele Karpaty

 

Kobela (SKUEV 0379): okres Nové Mesto nad Váhom, k.ú. Nové Mesto nad Váhom, rozloha 6,04 ha, 230 – 265 m n. m., v r. 2009 územie vyhlásené ako PR Kobela, pôvodná PR Kobela zrušená

Za dôvodom ochrany tohoto rozlohou neveľkého biotopu európskeho významu (Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží – 6210) sa skrýva predovšetkým početná populácia ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis) – druhu európskeho významu. Zo živočíchov tu boli zistené priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria).

Rozlohou neveľké územie v katastri mesta, v ktorom sa chráni unikátne xerotermné škrapové pole s početnou populáciou ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis). Vegetáciu spestrujú aj ďalšie vzácnejšie druhy rastlín, ako astra kopcová (Aster amelloides) a čerešňa krovitá (Cerasus fruticosa). Z mnohých chránených a ohrozených druhov bezstavovcov sa tu vyskytujú hlavne motýle, napríklad priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria). Lokalita je cenná aj pre výskyt teplomilného hmyzu, hlavne blanokrídlovcov. Krovité lemy predstavujú v okolitej poľnohospodárskej krajine významné refúgium pre viaceré druhy spevavcov.

 

Pavúkov jarok (SKUEV 0369): okres Nové Mesto nad Váhom, k.ú. Stará Turá, rozloha 22,49 ha, 267 – 311 m n. m., v r. 2009  územie vyhlásené ako CHA Pavúkov jarok, pôvodná PP Pavúkov jarok zrušená

V území zahŕňajúcom časť nivy potoka v Drgoňovej doline a v Pavúkovom jarku sa vďaka vhodnej forme obhospodarovania lúk zachovali biotopy európskeho významu, (Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa – 6430), ktoré umožňujú existenciu viacerým druhom európskeho významu. Ide predovšetkým o tieto druhy motýľov: spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria),              modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráčik bahniskový (M.  nausithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a mlynárik východný (Leptidea morsei).

V území, zahŕňajúcom časť nivy potokov v Drgoňovej doline a v Pavúkovom jarku v Myjavskej pahorkatine, sa vďaka vhodnej forme obhospodarovania lúk udržali vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách s bohatou populáciou krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis). Rastlina umožňuje existenciu vzácnych modráčikov – m. krvavcového (Maculinea teleius) i m. bahniskového (M. nausithous), ktorých prežívanie je podmienené aj výskytom mravcov rodu Myrmica. Z ďalších druhov motýľov sa tu vyskytujú  spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), modráčik hnedý (Polyommatus chiron), perlovec krvavcový (Brenthis ino), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a mlynárik východný (Leptidea morsei). Okrem lúk a pasienkov sú v území cenné aj relatívne zachovalé brehové porasty a zvyšky starých sadov.

 

Tematínske vrchy (SKUEV 0380): okres Nové Mesto nad Váhom, k.ú. Hrádok, Lúka, Modrová, Stará Lehota, rozloha 2471,27 ha, 215 – 684 m n. m., MCHÚ: NPR Javorníček, NPR Tematínska lesostep, PR Kňaží vrch

Ide o typické xerotermné územie v Považskom Inovci, ktorého charakter od stredoveku výrazne ovplyvnil človek (pastva, klčovanie). Z biotopov európskeho významu tu boli zistené nasledovné:           Nesprístupnené jaskynné útvary (8310), Teplomilné panónske dubové lesy (91H0), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Vápnomilné bukové lesy (9150),   Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kyslomilné bukové lesy (9110), Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa (8160), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510), Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (dôležité stanovištia vstavačovitých) (6210) a Dealpínske travinnobylinné porasty (6190). Popri bohatých populáciách orchideí i ďalších vzácnych druhov flóry, tu medzi druhy európskeho významu patrí poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri). Na staré bučiny je viazaný fuzáč alpský (Rosalia alpina), v starých duboch sa vyvíja roháč obyčajný (Lucanus cervus).

Rozsiahle prevažne zalesnené územie leží v strednej časti Považského Inovca medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. Je tvorené sieťou plytkých krátkych dolín a úvalín na karbonátovom podklade. Na formovanie xerotermných spoločenstiev, viazaných na teplomilné dubiny a skalné bezlesie, výrazne vplývajú klimatické pomery a orientácia svahov. Najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch, tvorených drobivým dolomitom. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných úbočiach sa zachovali pôvodné horské karpatské spoločenstvá, takže v území nachádzame pestrú mozaiku lesných i nelesných spoločenstiev, od pôvodných až po antropogénne. V lesných biotopoch dominujú bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy kvetnaté (Kňaží vrch), na skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (Javorníček). Z významných druhov flóry v území rastie rumenica Visianiho (Onosma visianii) a klinček včasný Lumnitzerov (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri). Medzi ďalšie významné teplomilné floristické prvky patrí aj hlaváčik jarný (Adonis vernalis), jasenec biely (Dictamnus albus) a divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum). Karpatské druhy reprezentujú napríklad ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare) či mesačnica trváca (Lunaria rediviva). Územie je jedinou izolovanou lokalitou ostrice alpínskej (Carex haleriana) v rámci Slovenska. Len tu rastie v regióne lykovec voňavý (Daphne cneorum). K najvzácnejším orchideám tu patrí červenohlav ihlancovitý (Anacamptis pyramidalis) a modruška pošvatá (Limodorum abortivum). Územie je extrémne bohaté na teplomilné druhy bezstavovcov, medzi najvýznamnejšie patrí sága stepná (Saga pedo) a veľké cikády (Lyristes = Tibicen plebejus a Cicada orni). Z chránených druhov chrobákov možno spomenúť fuzáča alpského (Rosalia alpina), roháča veľkého (Lucanus cervus) a viničiara čierneho (Lethrus apterus). V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených približne dvetisíc druhov motýľov. Hojne sa v území vyskytujú napríklad jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), vidlochvosty, perlovce a iné. K zriedkavým druhom patrí aj modráčik slovenský (Polyommatus slovacus), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), viaceré lišaje – l.  dubový (Marumba quercus) či l. borovicový (Hyloicus pinastri). Zo vzácnych  sieťokrídlovcov tu žije askalafus škvrnitokrídly (Libelloides macaronius). Z blanokrídlovcov tu má jedinú lokalitu výskytu na Slovenku osa Aporinellus moestus. Zo stavovcov žije v oblasti viacero zástupcov obojživelníkov aj plazov. K najvýznamnejším vtákom v území patrí orol kráľovský (Aquila heliaca), výr skalný (Bubo bubo), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), holub plúžik (Columba oenas), lelek lesný (Caprimulgus europaeus) a iné. Dobré podmienky tu nachádzajú jazvec lesný (Meles meles), ale i nepôvodný druh, muflon lesný (Ovis musimon).

 

Váh pri Zamarovciach (SKUEV 0397): okres Trenčín, k.ú. Zamarovce, Kubrá, Opatová, rozloha 54,56 ha, MCHÚ: –

Aj keď sa na brehoch tohto úseku Váhu vyskytuje biotop európskeho významu (Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. – 3270), hlavným dôvodom na vyhlásenie územia boli ryby – druhy európskeho významu žijúce v tejto rieke: lopatka dúhová (Rhodeus amarus), hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), pĺž severný (Cobitis taenia), boleň dravý (Aspius aspius) a plotica lesklá (Rutilus pigus).

Územie leží na štrkopieskových náplavoch Váhu s mocnosťou až 10 m. I keď sa na brehoch tohto úseku rieky vyskytuje európsky významný biotop – rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p., hlavným dôvodom zaradenia územia do siete NATURA 2000 sú vzácne a chránené druhy rýb. Predovšetkým je to plotica lesklá (Rutilus pigus), ďalej lopatka dúhová (Rhodeus amarus), hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser), hrúz bieloplutvý (Gobio albipinnatus), pĺž podunajský (Cobitis elongatoides) a boleň dravý (Aspius aspius). Územie, ako súčasť nadregionálneho biokoridoru rieky Váh, má význam pre migrujúce a zimujúce vodné vtáctvo. Niektoré vzácnejšie druhy, napríklad rybárik riečny (Alcedo atthis) a kulík riečny (Charadrius dubius) tu aj hniezdia. Vzácne cicavce zastupuje netopier vodný (Myotis daubentonii), ktorý vyhľadáva  územie kvôli potrave.

Územie nadväzuje na PR Zamarovské jamy.