Genofondový sad v Starej Turej má už šesť rokov

Genofondový sad v Starej Turej má už šesť rokov

Ovocné stromy, ktoré boli dlhé roky neodmysliteľnou súčasťou bielokarpatskej krajiny, sú hodné našej ochrany, rozširovania a pre svoje nesporné kvality aj opätovného hospodárskeho využitia. Patria na lúky a pasienky ako solitéry, na medze, do sadov a záhumienok, na gazdovské dvory, záhrady domov, no aj do stromoradí a cestných alejí. Vznikli ako výsledok spolupráce človeka s prírodou, sú tým, čo robí túto krajinu kultúrnou a pestrou, autentickou a funkčnou.

Toto napísal ekológ a ovocinár Bruno Jakubec v predslove k publikácii Bielokarpatský ovocný poklad. Rovnomenný projekt, realizovaný v rokoch 2013 – 2015, bol významným míľnikom v ochrane a záchrane starých a krajových odrôd v Bielych Karpatoch.  Projekt sa v oblasti prieskumu starých a krajových odrôd  zameral na odrodovú skladbu jabloní a hrušiek v katastrálnom území dvadsať jeden obcí od Starej Turej po Lednicu. Najbohatší výskyt aj pestrosť starých odrôd sa spájali s obcami Bošáca, Nová Bošáca, Horná Súča. Odrodovo pestrý, s vysokým zastúpením miestnych odrôd bol aj región pod Javorinou, tvorený obcami Stará Turá, Bzince pod Javorinou  a Lubina.

Myšlienka založiť genofondový sad sa v Starej Turej stretla s pochopením. Na pozemku prenajatom od mesta Stará Turá vznikol na sklonku roku 2014 Sad starých a krajových odrôd ovocných drevín ŠOP SR, Správy CHKO Biele Karpaty Stará Turá – Súš, časť Lazy. Extenzívny sad má rozlohu 1,9 ha. Hlavnou pôdnou jednotkou je kambizem na flyši. Výrazne svahovitý pozemok s nadmorskou výškou 480 – 500 m n. m.  má prevažne južnú až juhozápadnú expozíciu. Pôda je extrémne kyslá, z pôdnych rozborov bolo zistené pH 3,93 (optimum je 6,5 – 7). Na úpravu pôdnej reakcie a doplnenie vápnika bolo treba výsadbu dôkladne vápniť dolomitickým vápencom.

Sad predstavuje verejnosti prístupnú zbierku genetických zdrojov pre ďalšie šírenie, výskum a šľachtenie, bude priestorom pre realizáciu vzdelávacích podujatí, ako sú ovocinárske a pomologické kurzy, ochutnávky, exkurzie.

Vysadené sú tu typické aj menej časté staré odrody a niekoľko miestnych odrôd (MO). Na lokalite je v súčasnosti sústredených 48 odrôd jabloní a 21 odrôd hrušiek, z každej odrody po dva kusy. Podnožami pre jablone boli semenáče krajovej odrody ‘Jadernička moravská’ a pre hrušky semenáče hrušky planej. Stromy sú vysadené v spone 10 x 10 m, odrody sú usporiadané na základe doby ich vzniku od najstaršej po najmladšiu, miestne odrody sú umiestnené v jednej skupine.

 

Odrody v genofondovom sade

Jablone: ‘Ananásová reneta’, ‘Antonovka’, ‘Astrachán biely’, ‘Banánové zimné’, ‘Blenheimská reneta’, ‘Boikovo’, ‘Boskoopské’, Bročák (MO), ‘Cár Alexander’, ‘Citrónové zimné’, ‘Croncelské’, ‘Červené tvrdé’, ‘Gascoyneho šarlátové’, ‘Gdanský hranáč’, Holubička MO, Homolka zelená MO, ‘Hontianska končiarka’, ‘Hviezdnatá reneta’, ‘Jadernička moravská’, ‘James Grieve’, ‘Jeptiška’, ‘Kalvil červený jesenný’, ‘Kanadská reneta’, ‘Kardinál pásikavý’, ‘Kasselská reneta’, ‘Kniežacie zelené’, ‘Kožená reneta zimná’, ‘Kráľovnino’, ‘Krivostopka rýnska’, ‘Lebelovo’, ‘Londýnske’, ‘Malinové hornokrajské’, ‘Matkino’, ‘Parména zlatá zimná’, ‘Priesvitné letné’, ‘Ribstonské’, ‘Signe Tillish’, ‘Smiřické vzácne’, ‘Solivarské ušľachtilé’, ‘Stark Earliest’, ‘Strýmka’, ‘Ušľachtilé žlté’, ‘Vilémovo’, bezmenná MO z Vlčieho Vrchu, ‘Watervlietské mramorované’, Zárostopka (MO), ‘Zelenče rhodeislandské’, ‘Zuccalmagliova reneta’.

Hrušky: ‘Amanliská’, ‘Dekanka Robertova’, ‘Drouardova’, ‘Dvorná maslovka’, ‘Eliška’, ‘Esperanova Bergamotka’, ‘Hardyho’, ‘Charneuská’, ‘Konferencia’, ‘Kongresovka’, ‘Krivica’, Krvavka (MO), ‘Lucasova’, ‘Madam Verté’, ‘Marillatova’, ‘Mechelenská’, ‘Nagevicova’, ‘Pastornica’, Ružová (MO), Smolienka (MO), ‘Thiriotova

Pre ujatie stromov bolo kriticky dôležité uchrániť ich pre zverou a suchom. V sade bola vďaka projektu vyvŕtaná hlboká studňa a každý strom je chránený individuálnym oplotením, ktoré sa po dvoch rokoch muselo vymeniť za vyššie a širšie.

Ozdobou sadu je prístrešok postavený v duchu tradičného staviteľstva, za použitia dobových staviteľských techník a lokálnych „recyklovaných“ materiálov. Stavbu riadil historik a reštaurátor Ivan Farárik, pieskovec, nepálené tehly a strešnú krytinu z rozpadnutej stodoly poskytli obyvatelia zo Súše.

V roku 2020 už niektoré jablone pekne zarodili. Chutné a veľké plody boli na odrodách Solivarské ušľachtilé, Hontianske končiarka, Krasokvet, Priesvitné letné. Na hrušky si ešte musíme počkať.

 

Odroda Priesvitné letné.